symbolizuje komunizmus, kde podľa jeho tvorcov máte všetko bezplatne. Keďže však u nás zúri kapitalizmus, aj vyššie spomínané právne služby majú isté obmedzenie. Využívať ich môžu iba členovia KSS, ktorí majú riadne zaplatené členské príspevky. Adresu zverejňovať síce nebudeme, prezradíme však, že takúto záslužnú činnosť "prevádzkuje" krajský šéf strany a člen ÚV KSS JUDr. Ján Karap. Prečo v ňom skrsla takáto na prvý pohľad čudná myšlienka? "V KSS sú prevažne jednoduchí ľudia, ktorí nie sú dostatočne sociálne situovaní. Ako právnik vidím, aké veľmi drahé sú tie služby. A potrebujú ich pritom takí ľudia, ktorých práva a právom chránené záujmy sú najviac poškodzované. Preto som sa rozhodol, že našim členom, ktorí si plnia svoje stranícke povinnosti, poskytnem právne služby zadarmo. Beriem to ako vec morálky."
Toto milosrdenstvo sa stretlo medzi spolustraníkmi s obrovským ohlasom. Mesačne ho využije okolo 10 -15 členov strany, za rok "aktívnej" činnosti už takto na právnikoch ušetrilo zhruba 150 ľudí. J. Karap napísal pre nich rôzne právne žiadosti, sformuloval žaloby a v najťažších záležitostiach ich zastupoval aj na súde. "Som dosť sociálny advokát a za zenitom bohatstva. Poznáte to, kto v dvadsiatke nebol krásny, v tridsiatke silný, v štyridsiatke bohatý, tak ten v päťdesiatke už múdry nebude. Ja mám toto všetko za sebou. Priznám sa, že pre mňa bohatstvo nemalo nikdy nejakú veľkú hodnotu."
Hoci tieto slová by u väčšiny právnikov vzbudili nanajvýš hurónsky rehot, prípadne súcit, u J. Karapa sa to naozaj zdá byť pravdou. "Ja aj teraz jazdím na Škode 105, za čo sa mi niektorí kolegovia z advokácie smejú, no mne to nevadí..." Po rodičoch zdedil rodinný domček v Ďurkove asi 20 km od Košíc, kde stále býva. Okrem toho údajne vlastní už len duševné bohatstvo. Vôbec vraj nezávidí svojim úspešnejším kolegom z branže P. Hagyarimu, E. Valkovi a J. Čarnogurskému ml., ktorí sa nikdy netajili svojimi ročnými príjmami výrazne presahujúcimi milión. "Nie, v žiadnom prípade im nezávidím. Podobne ako manželka sa rád obliekam, rád si dám kvalitný obed a to mi úplne stačí k šťastiu. Keď mám nejaký prebytoček peňazí, dám ich vnúčatám, nech aj ony majú radosť zo života. Rozhodne by som neinvestoval pol milióna do nejakého plechu, teda do auta. To pre mňa nie je výrobný prostriedok, tak načo by mi bolo? A keď cestujem z Ďurkova do Košíc, úplne mi stačí moja 105-ka, hoci kolegovia pri nej prevracajú oči."
Manželka nikdy nemala "reči", žeby mohli byť bohatší, keby si za všetky svoje služby nechal platiť. "Je tiež členkou KSS a preto chápe, že robím dobrú vec." Hlavný zdroj príjmov jej manžela pochádza z toho, že je správcom konkurznej podstaty v istom podniku, no výška jeho zárobku vraj veľmi kolíše. Veľa peňazí dáva do "partajnej" roboty, minuloročné neúspešné kandidovanie na predsedu VÚC ho stálo 60 000 Sk z vlastného vrecka. Napriek tomu je spokojný, lebo porazil aj kandidáta vládnej SDKÚ i s jeho miliónovou prezentáciou.
Súdruh Karap predtým mnoho rokov pôsobil na odbore kultúry košického MNV. Tam prišiel často do kontaktu aj s Rudolfom Schusterom. Sedemkrát bol dokonca na koberčeku na krajskom a mestskom výbore KSS. Súdruhom, medzi ktorými mal hlavné slovo aj náš terajší prezident, sa nepáčilo, že sa až priveľmi liberálne staval k cirkvi. "Čo som mal robiť, tak to bolo správne. Veď nikde nebolo napísané, že ľudia nesmú chodiť do kostola." Vtedy komunistovi, no dnes už aj presvedčenému katolíkovi R. Schusterovi by položil len jednu otázku, na ktorú si hneď aj odpovedal. "Kedy takýto človek viac podvádzal pána Boha? Keď ako farizej ho zapieral alebo teraz, keď sa k nemu farizejsky hlási? Kedy vlastne bol čestný k stvoriteľovi? Aj Ježiš Kristus vedel, že skončí na kríži, no nezutekal. No ak pán Schuster tvrdí, že je hlboko veriaci človek, prečo vtedy zapieral vieru kvôli dajakej funkcii? Veď zmyslom kresťanskej viery je čestný život. A to prechodné obdobie, keby za bývalého režimu nemal žiadnu funkciu, predsa mohol zniesť. Veď za to potom mohol dostať kráľovstvo..."
Členovia KSS môžu podľa neho kedykoľvek chodiť do kostola, dokonca niektorí z nich sa vraj za úspech strany pred voľbami aj pomodlili. Ktovie, či práve pán Boh tieto modlitby vyslyšal, ale pravdou je, že komunisti dnes majú jedenásť svojich poslancov v NR SR. Hoci podobne ako HZDS majú vo "veľkej" politike nulový koaličný potenciál, na komunálnej úrovni si vie J. Karap predstaviť spoluprácu so všetkými stranami. Dokonca aj s KDH, ktorého lídri sa o KSS nevyjadrujú práve najpozitívnejšie, keď vyhlásili, že sú nežiadaným živlom a musia ich trpieť v politike. "Je to pohŕdanie svojprávnosťou vyše 180 000 voličov, ktorí nám dali hlasy. Pánovi Mikloškovi a Hrušovskému by som odkázal len jedno. Pán boh odpúšťa hriechy, ale hlúposť nie." Možno i preto by komunisti vedeli "zhrešiť" aj s kresťanskými demokratmi. "My chceme kráľovstvo na zemi a oni na nebi. To sa výborne dopĺňa. Kto by volil takú ideálnu koalíciu, žil by celý život v raji."
Možno aj vďaka vyššie spomínanej "programovej" blízkosti s KDH je pre Jána Karapa najdôveryhodnejším slovenským politikom bývalý šéf kresťanských demokratov - exminister spravodlivosti J. Čarnogurský. A to nielen kvôli tomu, že obaja sú právnici. "Pána Čarnogurského si veľmi vážim. On už za socializmu mal svoje predstavy o spoločnosti a pri nich vlastne doteraz zostal. Vždy sa mi na ňom páčilo, že mal pred sebou jeden jasný cieľ a za tým aj išiel. Najviac úcty som prechovával k nemu aj preto, lebo on zaujal také v podstate disidentské stanovisko k Rusku a NATO. V tom je tá čestnosť, že sa odvážim povedať svoj názor na verejnosti, hoci aj on sám vedel, že verejnosť to nemusí dobre prijať." Hoci sa mu nezdá korektné, že J. Čarnogurský síce hovorí o totalite, no na druhej strane aj napriek svojmu disidentskému pôvodu skončil Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
