Slovenska môžu byť odborári. Niežeby ich inde nemali, ale na takú zmes primitívneho a platonického tárania, akú namiešali opäť v Bratislave, by z Viedne nejaké autobusové zájazdy azda aj chodili. Len treba vytlačiť príťažlivé prospekty - a predávať ich ako pozvánku na zooparty...
Úsudok o tom, aký malo zmysel toto nadávanie, rapkanie, trúbenie a vykrikovanie nezmyslov, si urobí každý normálny človek. Vláda z vôle či podnetu pouličného cirkusu KOZ neprehodí v rozpočte ani korunu. Dzurinda verejne i dôvernejšie Saktorovi viackrát oznámil, že nátlaku neustúpi. Keď demonštrovali presne pred mesiacom, premiér ostentatívne neprišiel na schôdzku tripartity, čím vyslal Saktorovi jasný signál. Ak v mori nahlúplych transparentov jeden oznamoval, že "chceme dialóg, a nie diktát", mal by si ho dobre prečítať predovšetkým Saktor.
Vláda neškrtá v rozpočte z plezíru, ale pretože musí. S trochu jasnejšou hlavou má toľko zrátané aj slušný ľavičiar; ani v záujme "ľudí práce" napr. nie je, aby sa v tomto štáte vyhadzovalo ročne 10 miliárd na tých, čo sociálny systém zneužívajú. Keby Saktor chcel byť trochu objektívny, uznal by, že v rozpočtovej situácii Slovenska by sa zásadne inak nesprávala akákoľvek vláda. Úporné úsporné pokusy je vidieť i v súčasne schvaľovaných rozpočtoch Maďarska či Česka, kde sú pri moci ľavicové kabinety.
Saktor a jeho dvor však objektívni nie sú. Dlhodobo riešia jedinú vec - svoju odborovo-funkcionársku budúcnosť. Ich prácou by azda bolo reagovať na spontánnu masovú nespokojnosť, ktorá by prichádzala zdola. Včerajší sedem-osemticícový happening, ako aj ten niekoľkostohlavý pred mesiacom, však boli organizované zhora.
Túto smiešnu demonštráciu vymysleli Saktor a spol. To je preukázané a evidentné - keby sa odborári skutočne tak búrili, ako sa snažili vyvolať dojem, tak by dokázali usporiadať niekoľko desaťtisícovú záležitosť. Aj včera, tak ako vždy minule, robili totiž rozvoz z celého Slovenska. Ak 700-tisícová organizácia produkuje akciu, na ktorú dostane zadarmo jednu stotinu členstva, pričom účastníci majú v zamestnaní platené voľno, tak o spontánny pohyb nejde ani náhodou.
Bola to fraška a preto všetky komentáre, ktoré sa budú v tejto súvislosti zamýšľať nad sociálnou politikou, sociálnou situáciou či nedajbože ľudskými právami, sú scestné. Niežeby nebolo o čom na dané témy na Slovensku diskutovať. Určite je, akurát že nie v súvislosti s odbormi. Slovenská KOZ je plagiát, napodobenina, ktorá tu vysublimovala z komunistického koreňa ROH a teraz sa tvári resp. hrá sa na západné odbory len preto, aby si bossovia ustrážili svoju legitimitu. Niežeby sme si takú CGT (Francúzsko) či talianske odbory mali brať za vzor (božechráň - s tými naozaj nie je sranda), ale stačí si pozrieť ich posledné akcie, aby bolo aj na Slovensku jasné, aký je rozdiel medzi masovým pochodom, "celonárodným protestom" či štrajkom, a lacným cirkusom pozvážaných klaunov, ktorý tu bol včera.
Pravé odbory (po ktorých vôbec nevoláme, iba konštatujeme), sa zaoberajú predovšetkým ochranou záujmov svojich členov proti zamestnávateľom. To je účel, v mene ktorého pôvodne vznikli. A hoci sa kdedade už dnes montujú aj do najvyššej politiky, ťažisko ich pôsobnosti leží stále na pracoviskách, vo výrobe. Je nosením opilcov na Saktorove mítingy pripomínať, že KOZ to má totálne obrátené. Mala by sa viac starať tam, kde má čo robiť - strážiť bezpečnosť práce, sledovať, či každý zamestnanec dostáva pracovné pomôcky, či chodia načas stravné lístky (keď už ich nezrušili, do frasa), a tak. Až keď tieto základné odborárske úlohy zvládnu, budeme ich brať trochu vážnejšie.
Isteže, iba trochu. Preháňať sa to nesmie, veď aj dobré odbory, ktoré plnia svoje funkcie, narobia viac škody ako úžitku. To je však iná téma, ktorá sa našej KOZ našťastie netýka. Saktor sa síce veľké škody robiť nenaučil, malé však produkuje stále trúfalejšie a úžitok z neho nie je nijaký.
Samozrejme, "odborári majú právo" a pod. - to odznieva pred, počas i po každej takejto paráde. Ak ale právo chápeme nie užšie ako legalitu, ale ako širšiu legitimitu, tak je výrazne pochybné manifestovať proti vláde, ktorá je v úrade dva mesiace aj s cestou. Jednoducho preto, lebo okrem spísania vládneho programu ešte nevykonala nič a na to, čo v tom programe stojí, má čerstvý volebný mandát. A ten je, dva mesiace po rozhodnutí 70 percent voličov, tisícnásobne silnejší, než by bola aj tá najmasovejšia a najspontánnejšia demonštrácia. Mikloš a kolektív nehrozia zatiaľ ničím iným, než k čomu sa zaviazali v straníckych programoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
