Vláda ho navrhla tak, aby zastavila zadlžovanie v niektorých oblastiach a vytvorila predpoklady na hlbšie reformy v budúcnosti.
Vďaka zvyšovaniu spotrebných daní a DPH a niektorým výdavkovým škrtom sa vláde podarilo dosiahnuť zníženie najdôležitejšieho ukazovateľa verejného rozpočtu - jeho deficitu. Ten má byť podľa metodiky Európskej únie 4,99 percenta z hrubého domáceho produktu, ktorý na budúci rok pravdepodobne prekročí 1,15 bilióna korún.
"Rozpočet by mal hlavne prispieť k makroekonomickej stabilite. To síce nie je konečný cieľ, ale nevyhnutná podmienka priaznivého ekonomického vývoja," myslí si Róbert Prega, analytik Tatra banky.
Úplne opačné názory majú predstavitelia parlamentnej opozície, ktorí v rozprave zatiaľ povedali jednoznačné "nie" rozpočtu. Poslanci HZDS, Smeru a KSS vláde vyčítajú, že do neho nedostala rozvojové impulzy, zaťažuje obyvateľov na úkor nižšieho deficitu, nerieši nezamestnanosť a nevytvára predpoklady pre dlhodobo udržateľný rozvoj.
Podľa analytika však vláda najviac prispeje k riešeniu problémov vtedy, ak bude znižovať svoju účasť v ekonomike. "Tým, že vláda znižuje schodok, odčerpáva menej peňazí súkromnému sektoru, a to je najlepšia podpora podnikania," povedal Prega. Spochybnil aj schopnosť vlády dlhodobo vytvárať efektívne pracovné miesta: "Všetky podobné opatrenia boli len krátkodobé a nákladné. Najlepšie to vedia robiť súkromné podniky, ak nie sú príliš zaťažené reguláciami a odvodmi," dodal.
Ekonómovia hodnotia kladne zámer vlády neprekročiť plánované rozpočtové výdavky o viac ako päť percent, v porovnaní s 15 percentami tolerancie v minulých rozpočtoch a zabrzdenie prideľovania vládnych garancií.
Autor: jj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
