štátny rozpočet - schválili štyri strany bez zaváhania a s prehľadom. Vzápätí ale udrela bomba - novelu zákona o verejnej službe potopilo KDH. Tentoraz už definitívne po tom, čo v pondelok bolo hlasovanie odložené pre výhrady tejto strany. Znamená to zatiaľ najhlbší rozštep v koalícii.
Mať vo vrecku rozpočet je vždy pekný výdobytok i pre silnejšiu vládnu zostavu, než je naša s trojmandátovou väčšinou. Pár minút po hlasovaní je však ťažké k nemu čosi zásadného povedať - azda okrem toho, čo sme už napísali. Je viditeľným pokrokom aj oproti tým lepším rozpočtom prvej Dzurindovej vlády predovšetkým preto, lebo kroky smerom k zníženiu deficitu sa rozkladajú "spravodlivo" medzi príjmovú a výdavkovú časť. Dokonca sa dá hovoriť o ťažisku na výdavkovej strane, kde si zaslúžia pochvalu najmä rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí.
Aj tak stojí za mimoriadne povšimnutie medziročný rast výdavkov o skoro 19 miliárd (!!), na ktorom sa podieľajú - a teraz strihať ušami, pán Saktor!! - výdavky na MZDY A SOCIÁLNE ÚČELY. To je veľmi slušný nárast, o ktorom sa - veľmi od oka - dá predpokladať, že pokrýva, ba možno aj preskočí infláciu, ktorú rozpočet predvída na 8,8 percenta. Ak existuje v súvislosti s výdavkami nejaká relevantná otázka, tak potom jedine tá, že prečo sa nedalo šetriť viac. Deficit je totiž aj navzdory úsporným snahám nebotyčný - skoro 57 mld. Našťastie to je už dohromady so sanáciou bánk za 11 mld. - to je položka, ktorá sa ešte pred rokom skrývala mimo rozpočtu, čím sa deformoval celkový obraz.
A ešte jedno číslo je mimoriadne interesantné - cca 35 miliárd na dlhovú službu. To nie je nič iného ako úroky, ktoré štát spláca z bývalých pôžičiek, ktoré si vzal. Keby sme sa nepreúverovali a uskromnili v minulých rokoch, týchto 35 mld. by dnes bolo k dispozícii a mohlo ísť kdekoľvek - zdravotníctvo, školstvo, samosprávy a pod., kde sa zavýja. I preto je nemilé, že rozpočet obsahuje ešte aj kapitolu štátnych záruk do výšky 7 mld.
Naživo na Markíze sa Mikloš pochválil, že ešte pri rokovaní v NR SR sa deficit podarilo skrátiť o 750 miliónov. To je isteže pekné a azda aj historické - poslanci od nepamäti, a platí to nielen pre Slovensko, schodky iba navyšovali. Ale o pár chvíľ na STV to už podpredseda vlády prehnal - povedať, že nevidí slabiny, môže naozaj iba veľmi zaujatý predkladateľ. Bohužiaľ, veľkou slabinou rozpočtu je, že skôr akoby ukazoval smerom, ktorým sa treba pohnúť, než by ním naozaj rázne vykročil. Nie je to rozpočet nereformný, ale ani reformný. Je to pokus o čosi lepšie, čo tu bolo, ale nesmelý. Argument (výhovorka?), že skákať sa bude o rok, až sa rozbehnú reformy, sa však azda dá akceptovať. Teraz a naposledy.
Pravda, ak o rok tu táto koalícia ešte bude. Kolízia na zákone o verejnej službe je tragická. Nie preto, že by pnutie, ktoré vyvoláva medzi KDH a ANO, hneď a teraz rozvracalo vládny spolok. Od toho sme ešte ďaleko - aspoň podľa prvých signálov, ktoré sme zachytili. Ako fatálna sa však táto zrážka ukazuje z hľadiska pokračovania reforiem. KDH totiž vyslalo jasný signál všetkým lobistom a záujmovým skupinám, že kombinácia vysokých decibelov a ovplyvňovania poslancov prináša stále výsledky. Toto je veľmi vážna výstraha, že istý étos osobnej statočnosti, ktorý si nepopulárne reformné kroky vyžadujú, je úzkym profilom aj v kruhu druhej Dzurindovej koalície.
Lobisti jednoducho zvalcovali KDH - taká je smutná pravda. V priebehu popoludnia dvakrát Ruskovi sľúbili, že vec je vysvetlená a novelu podporia. Zlyhali - medzi nimi Mikloško i Figeľ, teda ľudia, ktorí už majú vlastný rozum. Teraz je ešte otázka, ako sa ku kauze postavia. Ak sa za deväť poslancov, ktorí sa nechali "presvedčiť" jednou záujmovou skupinou, vedenie postaví, je zrejmé, že táto strana morálne na to nemá. Teda na presadzovanie reforiem. Ak hnutie uzná chybu a poslancov napomenie, pre reformy azda ešte blikne svetlo nádeje. A nielen zdravotníctva - toto je modelový prípad aj pre budúcnosť.
Je prekvapujúce je, že dohody prvé porušilo práve KDH, ktoré má, ako štandardnejšia strana, vyvinutý zmysel pre princípy a pravidlá. Paradoxné je, že so svojou kritikou je nesporne v práve tá ANO, u ktorej sa takýto kolaps dal (v nejakej inej kauze) s omnoho vyššou pravdepodobnosťou očakávať.
Zajac zatiaľ neodstúpi, ani Rusko z koalície sa nebude ponáhľať. Reflexia tejto krízy a nasledujúce dni ale povedia rozhodujúce slovo, či ďalšie predstavenie bude už len "hrou na reformy", ako hovorí Rusko, alebo sa situácia ešte dá zachrániť. V každom prípade to bol od KDH veľmi nekresťanský predvianočný žart so stovkami tisíc pacientov, ktorí očakávajú ľudskejšie zdravotníctvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
