existuje prízemnejší dôvod, než ktorý uviedlo KDH ako motív odsabotovania novely zákona o verejnej službe.
Odmietnutie dôležitého reformného zákona (navyše nabúrava aj práve schválený rozpočet) je teda "reakciou KDH na to, že ANO chce kontrolovať privatizáciu Slovenských elektrární". Oznámil to František Mikloško a vzápätí potvrdil Pavol Hrušovský. Údajne teda nejde o "nepodporu Zajacovej reformy", ale o "isté problémy, ktoré sa vo vzťahu ku komunikácii medzi koaličnými partnermi vyskytli". Údajne.
Tak či inak, ide predovšetkým o exemplárne porušenie nielen koaličnej dohody, čo je naprostá samozrejmosť, ale aj základných neformálnych pravidiel hry. Prioritným obsahom vládnutia je predsa úsilie o lepšie fungovanie spoločnosti, ktoré musí byť vždy nadradené deleniu moci. Aj spravovanie moci je obsahom vládnutia (a nielen na Slovensku), ale stavať ho navonok ako vyššiu prioritu, než reformný zákon, je... Čo to vlastne je? Nerozlíšenie podstatného od nepodstatného, arogancia k občanom, či obyčajný skrat? I keby v spore o pozície v správnej či dozornej rade SE malo KDH stopercentnú pravdu (hovoríme KEBY), spôsob "riešenia" je absolútne neprimeraný. Nie "trochu neštandardný", ako to klasifikoval Bugár, ale "veľmi nezodpovedný a nepochopiteľný", ako hovorí Mikloš. A ešte azda aj to je málo.
Skrat KDH spočíva v nepochopení, čo urobili. Situáciou, ktorá vznikne z neschválenia tohto zákona, predsa nebudú potrestaní (aspoň v prvom rade nie) Rusko, Zajac, Nemcsics a strana ANO, ale občania tohto štátu. Ak KDH hovorí, že podporuje Zajacovu reformu, ak KDH tvrdí, že si je vedomé potreby úspor vo verejných financiách, tak potom mu musí byť jasné, že schválenie novely bolo v prospech občanov SR. A tí sú predsa dôležitejší a prednejší ako pozície pre KDH v elektrárňach. Alebo nie?
Treba si uvedomiť, že ide o prvú kauzu tohto druhu, čo je ďalší argument, prečo je bezpredmetné a zavádzajúce tvrdiť, že "nenašli sme iný politický spôsob, ako to povedať" (Hrušovský). Nie je to pravda - úplne v pohode mohli problém SE naniesť na Koaličnej rade. Neexistuje, že "ostatné strany sa k tomu stavali pasívne" (Mikloško). Z koaličnej zmluvy totiž vyplýva, že na KR by sa problém musel otvoriť, ak ho niektorá zo strán nanesie.
Bláznivý krok KDH akoby strhol oponu a obnažil zákulisný zápas, ktorý sa rozpútava okolo strategických postov v štáte. Minister Nemcsics nepustil KDH do SE, lebo Palko odmietol nominanta KDH na ÚFP... To je obraz, ktorý maľujú vyjadrenia lídrov. Vyzerá to, že sa navracia éra Košovana, Kinčeša a spol, hoci koalícia sľubovala koniec partokracie. Otázka ale je, či vidíme starý typ parcelácie štátu podľa straníckych kľúčov, alebo skôr dôsledok toho, že už neexistuje politická dohoda o distribúcii postov, čoho prejavom sú prirodzené "nerovnováhy" a pocity krivdy jednotlivých strán.
Výroky Mikloška a Minárika o tom, že KDH chce mať kontrolu v SE a nad postupom ich privatizácie, však svedčia o troch nepríjemných veciach. Po prvé, že KDH stále žije s predstavou, že strana musí byť fyzicky prítomná v štátnych firmách, čo je ich utkvelá idea. Po druhé, o vysokom stupni nedôvery medzi koaličnými stranami. Po tretie a bohužiaľ, aj o tom, že neúčasť v kontrolných orgánoch štátnych podnikov môže byť pre stranu akýmsi handicapom, nevýhodou.. Že prečo to tak pociťujú, radšej nešpekulujme.
Prekvapivé rozuzlenie, ktoré ponúklo verejnosti KDH ako obhajobu svojho hlasovania, by však nemalo prekryť pohnútky, stojace omnoho bližšie samotnému zákonu o verejnej službe. Postup KDH je totiž natoľko vyšinutý, že vyzerá len ako doplnkový "argument", ktorý sa v príhodnej chvíli skombinoval s nátlakom zdravotníckej loby, vyvíjajúcej obrovské úsilie, aby zákon neprešiel. Viacero vážnych indícií svedčí o tom, že otvorenie otázky politických nominácií je útokom proti Zajacovej reforme "zboku" tak, aby to nevyzeralo, že ide o "priamy" útok proti Zajacovej reforme. Takou indíciou napríklad je, že KDH sa nikdy doteraz takto nesprávalo, hoci možností malo dosť a samo nestíha zdôrazňovať, ako mu záleží na dodržiavaní dohôd a princípov. Iným "corpus delicti" sú procedurálne i vecné výhrady proti zákonu, ktoré od pondelka - keď bolo hlasovanie kvôli nim odložené - verejne v médiách politici KDH prezentovali.
Je skrátka dosť pravdepodobné, že posty v SE sú iba zámienkou, ktorej sa KDH chytilo preto, aby nebolo usvedčené, že podlieha nátlaku lobistov. A to je veľmi temná veštba pre budúcnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
