Korzár logo Korzár

Ako prežiť v mraze

Akonáhle klesne teplomer pod nulu a objaví sa prvý sneh, vyťahujú ľudia zo skríň svetre, alebo si pustia naplno radiátory ústredného kúrenia. Ostatní

tvorovia to však také ľahké nemajú.

Nástup zimy znamená pre mnohých živočíchov počiatok boja o holú existenciu. Jari sa doká iba ten, kto si vytvorí správnu stratégiu prežitia. Rad druhov volí útek do teplých krajín. Lastovičky, bociany alebo škorce odletia do teplých južných oblastí, zatiaľ čo obyvatelia hôr, napríklad orly alebo jelenia zver, zostupujú za potravou do nižších polôh. Mnohé zvieratá však zostávajú a zdá sa, ako keby sa im v neustálom chlade páčilo. Sú totiž na mrazivú zaťažkávaciu skúšku dobre vybavené. Kozorožce a kamzíky si napríklad počas horského leta zabezpečia mohutné tukové vankúše, ktoré často predstavujú aj pätinu ich telesnej váhy. Pokiaľ však má ich energetická zásoba vydržať až do jari, je potrebné s ňou zaobchádzať nanajvýš úsporne. Zvieratá preto zostávajú počas celý dní nehybné na jednom mieste. Ich srsť je dokonale prispôsobené k znižovaniu tepelných strát. Zimný šat kamzíkov tvorí kombinácia dlhých pevnejších chlpov (pesíkov) a jemnej teplej podsady. Vzduch zachytený v srsti vytvára natoľko dokonalú izolačnú vrstvu, že čerstvý sneh zachytený na ich chrbtoch vydrží niekoľko hodín a pritom sa neroztopí. Majstrom v prispôsobovaní nízkym teplotám je snehuľa. Tento kurovitý vták žijúci v arktických oblastiach dokáže prežiť aj štyridsaťstupňové mrazy. Na zimu si snehuľa vymení hnedú farbu za čisto biele operenie s jemným prachovým perím. Perie jej zakrýva aj nosné otvory a chráni jej nohy. Naviac mu koncom jesene vyrastá na každom prste postranné rohovité výstupky, ktoré umožňuje (ako snežnice) chôdzu v mäkkom snehu. Snehuľa a tetrov sa naučili využívať izolačné schopnosti kyprého snehu. Vyhrabú si v ňom otvory a pod 20 až 40-centimetrovou vrstvou prečkajú studené noci a niekedy aj väčšiu časť dňa. Takže ak je vonku mínus tridsať stupňov, tak dokážu svoje "iglu" vyhriať na znesiteľnú nulu. Podobne vedia pod snehom prežiť aj myši. V chodbičkách pod bielou prikrývkou sú naviac chránené pred útokmi dravcov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ak väčšine živočíchov stačí na prežitie nahonobený tuk, obmedzenie pohybu a dobrá izolácia, mnohým ďalším musí pomôcť iný mechanizmus. Zvlášť u menších tvorov by nepriaznivý pomer medzi nízkou telesnou hmotnosťou a relatívne veľkým povrchom tela čoskoro viedol pri aktívnom pohybe k energetickej kríze a fyzickému zrúteniu. Preto sa radšej v dobre chránenej dutine schúlia do klbka a upadnú do zimného spánku. Svišťovi pritom poklesne telesná teplota z 34 na 3 stupne Celzisa, srdcový rytmus sa spomalí z pôvodných 80 na 3 až 4 údery za minútu a k zásobovaniu kyslíkom stačí jeden nádych za niekoľko minút. Takto dokáže telo ušetriť až 95 percent energie.

Mnohé druhy hmyzu, pavúkov, žiab a korytnačiek sa nechajú cez zimu dokonca zmraziť a až na jar sa znovu roztopia. U niektorých lariev hmyzu si tohto javu vedci všimli už v 18. storočí. V tele zmrznutých žiab sa úplne zastaví srdcová činnosť a krvný obeh. Iba v tkanivách prebieha nepatrná látková výmena, umožnená nahromadenými zásobami sacharidov. Nezamrzne totiž všetka telesná tekutina, ale iba časť obsiahnutá v medzibunkových priestoroch (asi polovica celého objemu). Pokiaľ by sa vytvorili ľadové kryštáliky vo vnútri buniek, znamenalo by to ich nezvratnú skazu. K tomu však nedôjde, pretože vo vnútri bunky sa zvýši koncentrácia solí a iných látok, ktoré znižujú bod tuhnutia.

SkryťVypnúť reklamu

Obyvatelia polárnych končín niekedy mávajú vo svojom tele skutočne nemrznúce zmesi, pôsobiace ako známy prostriedok Fridex. Bunky niektorých druhov hmyzu obsahujú až 30 percent glycerínu alebo glykolénu a môžu odolávať aj neuveriteľnej teplote mínus 55 stupňov. Teplota slanej vody v polárnych moriach môže klesnúť pod bod mrazu (k mínus 2 stupňom Celzia). Ryby polárnych oblastí preto vo svojej pečeni produkujú ďalšiu nemrznúcu substanciu - glykoproteíny, účinné až do mínus 2,7 stupňov Celzia. Bránia v tele rastu ľadových kryštálov a poškodeniu buniek. Za veľmi nízkych teplôt sa tiež oslabuje schopnosť červených krviniek viazať kyslík, preto sa ich počet výrazne znižuje. Na druhej strane ťažia chladnomilné organizmy zo skutočnosti, že v studenej vode sa plyny (teda aj kyslík) lepšie rozpúšťajú. Transport kyslíka (rozpusteného z veľkej časti v krvnej plazme) naviac uľahčujú zväčšené žiabre, väčšie množstvo krvi a širšie vlásočnice.

SkryťVypnúť reklamu

Teplokrvné živočíchy v polárnych oblastiach sú skutočnými majstrami v prežívaní. Tučniak cisársky hniezdi v najtuhších mrazoch polárnej noci v oblastiach siahajúcich až k 77°severnej šírky (iba 1 400 km od južného pólu). Samička kladie vajíčka na antarktický ľad a potom sa vracia na otvorené more. Početné skupiny samčekov potom heroicky vzdorujú mrazivým vetrom a vlastným telom chránia vajcia uložené v záhybe kože nad nohami, často aj pri teplotách mínus šesťdesiat stupňov. Na najexponovanejších miestach - na okraji mlčanlivo mrznúceho zhromaždenia - sa všetci pravidelne striedajú. Po dvoch mesiacoch, keď sa mláďatá konečne vyliahnu, prídu samičky, aby sa ujali svojej materskej funkcie. Vyslobodení samčekovia medzitým počas dlhého času hladovali, stratili pritom polovicu svojej telesnej hmotnosti. Vďaka sebaobetovaniu rodičov sa potom môžu mladí tučniaci vyvíjať v najpriaznivejšom období arktického leta a využívať relatívne bohatú ponuku potravy.

Najodolnejším z kopytníkov je pižmoň východný, žijúci v Severnej Amerike a v Grónsku. Jeho dlhá srsť s bohatou podsadou ho chráni aj v najprudšom vetre. Pižmone často priamo vyhľadávajú veterné plochy, pretože na miestach s odviatym snehom sa môžu ostrými kopytami ľahšie dostať k lišajníkom a tráve. Zľadovatenú kôru niekedy rozbíjajú údermi mohutnej hlavy. Vo víchrici sa stádo dá dokopy a chránia zraniteľné mláďatá, ktoré zostávajú medzi nimi. Pokiaľ hrozí útok vlkov alebo ľadových medveďov, dokážu sa pižmoni zoskupiť do hradby. Tá im však nijak nepomáha pri nájazdoch lovcov kožušín. Iba v rokoch 1888 - 1891 predala kanadská Hudson`s Bay Company 5408 pižmoních koží. Pri odchyte mláďat pre zoologické záhrady často lovci neváhali vyhladiť celé stádo. Od roku 1917 sú pižmoni v Kanade chránení a ich stavy sa medzitým do značnej miery stabilizovali.

Autor: ji

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  2. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  4. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  5. Plátené tašky a opakované použitie
  6. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor
  7. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  8. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy
  1. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  2. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  3. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Podpora projektov, ktoré učia ľudí postaviť sa za seba
  6. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Detox pre vaše auto. Prejaví sa v spotrebe aj vo výkone
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 8 698
  2. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 7 863
  3. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 4 676
  4. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 4 609
  5. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 306
  6. Iónske alebo Dodekanské ostrovy? Grécke leto má stovky tvárí 3 733
  7. Plátené tašky a opakované použitie 2 890
  8. Kozmetika ju najprv zachránila, dnes ňou pomáha iným 1 987
  1. Martin Eštočák: Viac ako 2 300 podpisov za spravodlivú MHD v Prešove: Petíciu sme odovzdali mestu
  2. Jolana Čuláková: Štefan Harabin sa vyhráža trestnými oznámeniami politikom a farárovi zo Studienky
  3. Viktor Pamula: Deštrukcia redakcie TV Markíza pokračuje
  4. Vladimír Hebert: PANEL – Jedinečný festival komiksu
  5. Dávid Polák: Romantika násilia: Od pirátov k „bojovníkom za slobodu“
  6. František Kukura: Lucifer: Nositeľ zakázaného svetla
  7. Henrich Krejča: Mojich 15 európskych cestovateľských tipov na rok 2025.
  8. Jan Pražák: Jak ubohá migrantka bojovala s naší mateřštinou
  1. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 24 850
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 24 539
  3. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 12 830
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 700
  5. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 432
  6. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 743
  7. Věra Tepličková: Šok v Levoči 5 809
  8. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 4 774
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Martin Eštočák: Viac ako 2 300 podpisov za spravodlivú MHD v Prešove: Petíciu sme odovzdali mestu
  2. Jolana Čuláková: Štefan Harabin sa vyhráža trestnými oznámeniami politikom a farárovi zo Studienky
  3. Viktor Pamula: Deštrukcia redakcie TV Markíza pokračuje
  4. Vladimír Hebert: PANEL – Jedinečný festival komiksu
  5. Dávid Polák: Romantika násilia: Od pirátov k „bojovníkom za slobodu“
  6. František Kukura: Lucifer: Nositeľ zakázaného svetla
  7. Henrich Krejča: Mojich 15 európskych cestovateľských tipov na rok 2025.
  8. Jan Pražák: Jak ubohá migrantka bojovala s naší mateřštinou
  1. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 24 850
  2. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 24 539
  3. Rado Surovka: Judáš vstal z mŕtvych a podal ruku Ficovi 12 830
  4. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 11 700
  5. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 11 432
  6. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 743
  7. Věra Tepličková: Šok v Levoči 5 809
  8. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 4 774
  1. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  2. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  3. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  4. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  5. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  6. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  7. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
  8. Marcel Rebro: Fico a jeho banda si kupujú za naše peniaze haciendy, Slováci posielajú drony obrancom Ukrajiny

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu