Latimerová, kurátorka múzea v juhoafrickom meste East London. Na Vianoce roku 1938 East London umárala horúčava na južnej pologuli práve vrcholilo leto. Pani Latimerová vtedy dostala odkaz od kapitána rybárskej lode, že má na palube zvláštne ryby, ktoré venuje múzeu. Len si musí túto vianočnú nádielku ihneď prevziať, lebo sa začína kaziť. Svedomitá kurátorka prerušila vianočné voľno a išla sa pozrieť na ponúknuté ryby. Ukázalo sa, že kapitán mal pravdu, keď varoval, že ryby sa kazia - zapáchali už zďaleka. Bola to však len kopa bežných rýb, zrejme žartík kapitána. Napriek tomu dôkladne prezrela tento odpad a objavila neznámu veľkú, nádherne kovovo modrú rybu, pokrytú hrubými tvrdými šupinami, hlavu mala opancierovanú pevnou kosťou. Najzvláštnejšie na rybe boli jej mäsité veslovité plutvy. Doktorka chcela zachrániť tento vzácny nález pred skazou, nastali však problémy. Ľudia v meste oslavovali Vianoce a odmietli jej akúkoľvek pomoc. Nezohnala ani len taxík, rybu musela sama odviezť na vozíku. Rybu jej odmietli prijať do jedinej mraziarne v meste a dokonca nemala ani potrebnú konzervačnú tekutinu. Aby zachránila čo sa dá aspoň nakreslila rybu a odpreparovala jej kožu s hlavou. Po sviatkoch poslala tento materiál do Kapského mesta profesorovi J. L. D. Smithovi, uznávanému odborníkovi na ryby. Profesor užasol, jednoznačne to bola stopkatoplutvá ryba. Lenže tieto praryby žili pred 400 miliónmi rokov a pred 70 miliónmi rokov podľa paleontologických dokladov vyhynuli! Predpokladá sa, že práve z týchto rýb pochádzajú prvé štvornohé stavovce. Prispôsobením sa životu na súši sa im z plutiev vyvinuli kráčavé končatiny a dýchať začali novovytvorenými pľúcami, podobne ako dnešné dvojdyšné ryby bahníky. Profesor pomenoval rybu podľa jej objaviteľky - Latimeria. Objav živej latimérie však vo vedeckých kruhoch nevyvolala senzáciu, ako by sa dalo predpokladať. Uznávané vedecké kapacity jednoducho vyhlásili, že stopkatoplutvé ryby vyhynuli už v prvohorách, preto dokladový materiál o ich súčasnej existencii treba považovať za omyl alebo falzifikát. Urazený Smith sa snažil o rehabilitáciu svojich obvinených kolegov. Začal vytrvalo pátrať po ďalších exemplároch latimérie. Jeho snaha bola dlho neúspešná. Až na Štedrý deň roku 1952 dostal správu, že na Komorských ostrovoch, vzdialených 2500 km od jeho pôsobiska, ulovili rybu, ktorá zodpovedá popisu latimérie. Profesor Smith sa obrátil o pomoc priamo na predsedu vlády a na počudovanie mal úspech. Premiér mu dal k dispozícii lietadlo, aby sa dostal zavčasu na Komory a aby zachránil ulovenú latimériu pred znehodnotením. Teraz už pochybovační vedátori museli uznať existenciu latimérie, ktorej sa začalo hovoriť vianočná ryba, lebo opätovne bola získaná počas Vianoc. Ukázalo sa, že domorodci na Komorských ostrovoch túto rybu dávno poznajú, pod menom kombessa a jej drsnú kožu používajú na brúsenie ako brúsny papier.
V nasledujúcich desaťročiach zaznamenali úlovky stoviek latimérií - ich priemerná dĺžka bola 180 cm a hmotnosť 90 kg. Skúmali ekológiu týchto žijúcich skamenelín. Zistilo sa, že sa živia menšími rybami a sépiami, cez deň zotrvávajú vo veľkých hĺbkach a v noci vyplávajú do vzdialenosti 100 - 150 metrov.
V roku 1997 ulovili pri indonézskom ostrove Manadotu vzdialenom 9000 km od Komorských ostrovov, ďalšiu latimériu. Komorská populácia má vedecké meno Latimeria chalumnae, ktoré jej dal Smith. Indonézska populácia bola pomenovaná na Latimeria manadoensis podľa jej náleziska. Zistenie existencie dvoch od seba priestorovo vzdialených populácií latimérie svedčí, že tento rod nie je rozšírený len v jednej oblasti. Môžeme preto očakávať ďalšie prekvapenia a nálezy pravekých rýb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
