republiky. Vyvážajú sa z Connecticutu do Hondurasu. Vďaka tomu sa tabak kríži a vyrábajú sa nové druhy cigár.

Najznámejšia oblasť, kde sa pestuje tabak, leží v provincii Pinar de Rio na západnom výbežku kubánskeho ostrova. Ak sa turista pohybuje po ostrove "Slobody", tak musí navštíviť Vuelto Abajo. Tu sa živí pestovaním a spracovaním tabakových listov asi pol milióna obyvateľov. Pracujú na malých farmách, celý život pestujú tabak. Kvalitný tabak sa pestuje aj na iných miestach. Pozrime sa teraz na históriu kubánskych cigár.

Na Kube sa cigary od pradávna nazývali "tabacos". Prvé kusy dostali meno podľa svojho tvaru. Napríklad cincha sa podobala na špirálovitého mäkkýša, panatela dostala meno po malej morskej hube. Cigare s menom cabaňas udelili v roku 1851 zlatú medailu na Svetovej výstave v Londýne. Na dejiny kubánských cigár malý značný vplyv Spojené štáty americké. Kubánske cigary sa volali Washington, Empire City a pod.

Obchod rozkvital až do Castrovej revolúcie. Tabakový priemysel znárodnil a ocitol sa pod kontrolou Štátnej národnej tabakovej spoločnosti Cubataco. Zo začiatku bola potlačená výroba všetkých značiek. Siboney nahradila všetkých 960 značiek, vyrábali sa iba štyri druhy. Ekonomická situácia krajiny sa dostala do krízy. Castro bol nútený prehodnotiť ju a v roku 1965 obnovil výrobu všetkých historických značiek. Veľkú úlohu v obnovení výroby zohral švajčiarsky obchodník Zino Davidoff.

Po obnovení výroby sa hlavným trhom stala Európa. Najväčším odberateľom sa stalo Španielsko, po ňom Francúzsko, Švajčiarsko a Anglicko. Kubánci dokázali za veľmi krátku dobu obnoviť tradíciu výroby, kvalita sa dokonca zlepšila. Druhá zmena politických pomerov zasiahla Kubu v roku 1990.

Po páde socialistického režimu na území východného bloku sa ocitla v totálnom ekonomickom kolapse. Produkcia klesla na polovicu, príčinou je nedostatok umelých hnojív. V roku 1995 ponúkla spoluprácu španielskym a francúzskym firmám. Tieto štáty financujú náklady na pestovanie, aby mohli uspokojiť svojich zákazníkov. V budúcnosti je ešte mnoho otáznikov okolo ďalšieho vývoja, čo súvisí najmä s politickou situáciou na Kube. Napriek tomu na kubánskych plantážach rastie najkvalitnejší tabak.

Najjemnejší tabak havana sa pestuje na malom kúsku zeme San Juan y Martinez. Najkvalitnejšie krycie listy rastú na plantáži El Corojo, ktoré podľa tejto oblasti dostali španielske meno. Tabak, ktorý pestujú v oblasti Semivuelta má silnejšie listy a výraznejšiu arómu. Kedysi sa vyvážal do USA, dnes ho fajčia predovšetkým na Kube. Najväčším nepriateľom pestovateľov tabaku je modrá plieseň. Je to najväčší strašiak pre kubánskych ekonómov. V roku 1980 zničila celú úrodu, čo spôsobilo miliardové škody. V roku 1993 a 1995 zaútočila na úrodu v Hondurase, Nikarague a Dominikánskej republike.

Od zasadenia semienka až po expedíciu prejde tabak zložitými technologickými postupmi. Finálna podoba výrobku závisí predovšetkým od šikovnosti baliča cigár-torcedores. Pracujú vo veľkých miestnostiach, kde si krátia chvíle hlasným čítaním kníh a novín. Robotník ktorý číta - "lector", dostáva od každého robotníka malú čiastku. Ak vojde do miestnosti návšteva, torcerodes ho zdraví búchaním nožíka o stôl.

Torcedor sa svojmu remeslu učí najmenej 9 mesiacov. Balič vyrobí za deň 120 cigár strednej veľkosti. Tí najzručnejší dokážu vyrobiť 150, najšikovnejší asi 200. Pracujú osem hodín denne šesť dní v týždni. Pri práci môžu fajčiť a majú nárok na päť cigár denne, ktoré si môžu zobrať domov.

Dnešný výber kubánskych cigár nie je zďaleka taký pestrý ako v minulosti. Napriek tomu v katalógoch nájdeme vyše sedemdesiat rôznych tvarov, ktoré sú balené rôznym spôsobom. Továreň Poartagas balí spolu tri cigary, ktoré sú zviazané hodvábnou stužkou. Celkom zmizli obrovské cigary, ich veľkosť bola až 18 palcov. Dnešné dosahujú veľkosť maximálne deväť a pol palca, fajčia sa dve až tri hodiny. V modernej dobe dávajú ľudia prednosť menším a slabším, ktoré môžu fajčiť aj ženy. Zo starých čias sa zachoval zvyk prešľahnúť cigaru plameňom, dnes je to hlavne rituál...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.