pochybovači zistili, či sa na otca aspoň trochu podobá, sú našťastie nenávratne preč. Dnes už možno urobiť test na určenie otcovstva hneď po narodení dieťaťa. To znamená, že v ceste za zistením pravdy nestoja žiadne prekážky. Slovenská realita je však iná. Svedčí o tom priam neuveriteľná skúsenosť pani Viery Kónyovej, ktorú gniavi a ubíja už vyše 13-ročný súdny spor. Ide o určenie otcovstva, ktoré domnelý otec jej dcéry Simony celé tie roky popiera.
Dievčina, o ktorej bude reč, dovŕšila v marci 13 rokov. Kto je jej otcom, vie len z rozprávania svojej mamy. Vyrastala s vedomím, že muž, čo ju mal splodiť, o ňu nejaví žiadny záujem. Odmieta ju uznať za dcéru a celé roky úporne bojuje len o to, aby dokázal, že nie je jej otcom. Čas sa zastaviť nedá. Simona dávno vyrástla z plienok a dostala sa do veku, keď už je schopná vnímať to, čo sa deje okolo jej "otca". Musela by byť hluchá a slepá, keby si nevšimla starosti mamy, ktorá od jej útleho veku chodí po súdoch, alebo spolu s ňou na vyšetrenia a odbery krvi, z ktorých má od malička panickú hrôzu… Vie, že jej biologický otec sa o ňu starať nechce a namiesto finančnej podpory jej aktivít a pestovania záľub mrhá peniaze na súdne trovy.
"Som bezradná. Vyčerpala som všetky dostupné prostriedky, ale rozsudok v súdnom spore, ktorý rieši Okresný súd Košice-okolie už od roku 1989, dodnes nepadol. Je to pre mňa nepochopiteľné, pretože súdny znalec z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty v Bratislave ustálil metódou DNA pravdepodobnosť otcovstva Ladislava Š. na 99,999 percenta(!!!) už v roku 1997. To, že sudcovia, ktorí vo veci konali, neboli schopní za 13 rokov rozhodnúť v kauze, ako je určenia otcovstva, považujem za hanbu. A to nielen ich, ale aj štátu, v ktorom žijem. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale nezostáva mi nič iné, len obrátiť sa na Ústavný súd SR, resp. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu," uviedla na úvod stručného ozrejmenia svojho problému, pani Viera Kónyová.
MT: Prieťahy v konaní uznali, ale ďalším nezamedzili
Z rozprávania matky bolo cítiť zatrpknutosť a veľa vecí nasvedčuje tomu, že opodstatnenú. Ako zdôraznila, z jej dcéry Simony bude o štyri mesiace štrnásťročná slečna a ona celé tie roky trpezlivo čakala na rozhodnutie súdu. To však neprichádzalo, a tak sa rozhodla v roku 1996 podať sťažnosť na prieťahy v konaní. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že sťažnosť je opodstatnená. Márne sa však nádejala, že sa súdny spor o určenie otcovstva jej maloletej dcéry pohne z miesta. Ďalším prieťahom v konaní nepomohla ani reportáž v televízii Markíza, odvysielaniu ktorej chcel domnelý otec zabrániť ponúknutím úplatku redaktorovi, ktorý ju spracoval. Ubehli ďalšie štyri roky a zúfalá pani Viera napísala druhú sťažnosť, kópiu ktorej poslala aj vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti SR Jánovi Čarnogurskému. Ten ju odstúpil na vybavenie Okresnému súdu Košiceokolie. O výsledku však sťažovateľku nik neinformoval.
Prekročili sme pomyselný prah tretieho tisícročia, usilujeme sa o vstup do Európskej únie, do NATO. Inak povedané, chceme sa stať súčasťou civilizovaného sveta. V tom však o problémoch, s ktorými sa vyše desiatky rokov borí naša čitateľka, ani nechyrujú. A vôbec nie preto, že by v iných kútoch sveta nežili muži, čo spochybňujú svoje otcovstvo. Vyrobiť z jednoduchej veci, ktorú možno vybaviť, obrazne povedané, medzi dverami, tam však neumožňuje legislatíva. Tá naša je, zdá sa, bezbrehá, o čom svedčí uvedený súdny spor, ktorý prerástol v siahodlhý proces.
O vyjadrenie k nemu sme na základe žiadosti čitateľky nášho denníka písomne požiadali predsedu Okresného súdu Košiceokolie. Chceli sme vysvetlenie, prečo prieťahy v súdnom konaní naďalej pretrvávajú, resp. prečo vo veci konajúca(?) sudkyňa neakceptovala výsledky DNA, známe už od roku 1997, ktoré sporné otcovstvo potvrdili na 99, 999 percenta!!! Tak ako sťažovateľka, ani my v redakcii sme nepochopili, prečo vo veci nerozhodla, ale vracia sa späť na začiatok, k individuálnym vyšetreniam červených krviniek…
Stanovisko k nastoleným otázkam vypracoval podpredseda uvedeného súdu JUDr. Jaroslav Chlebovič. Pozostáva z tabuľkovej a textovej časti. Z tej prvej možno vyčítať, že vec o určenie otcovstva evidujú na súde od 21. augusta 1989, a že v nej doposiaľ okrem prvého JUDr. Jozefa Sotolářa konali tri sudkyne - od roku 1990 JUDr. Dagmar Mlejová, o tri roky neskôr JUDr. Gabriela Kostrábová a v októbri 1994 bol spis pridelený JUDr. Švrčekovej. Z prehľadu jednotlivých úkonov je zrejmé, že v uvedenej kauze sa uskutočnilo 12 pojednávaní, bolo vydaných osem uznesení o pribratí súdneho znalca, podaných sedem znaleckých posudkov. Okrem toho obsahuje prehľadová tabuľka aj dátumy vydávania rôznych uznesení (predbežné opatrenie o výživnom, vyplatenie zálohy znalcovi a pod.) a tiež rôznych prípisov. V texte vyžiadaného stanoviska, ktoré podpredseda Chlebovič adresuje autorke tohto materiálu ako odpoveď na jej(?) sťažnosť, stojí:
"Podľa paragrafu 17 ods. 1 Zák. č. 80/1992 Zb. fyzické a právnické osoby sa môžu obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťami na postup súdu, len ak ide o prieťahy v konaní, nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania súdnymi osobami. V iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná.
Na základe údajov uvedených v prehľadovej tabuľke, ako i citovaného zákonného ustanovenia konštatujem, že Vaša sťažnosť je čiastočne dôvodná, lebo v konaní pred súdom vznikli prieťahy za obdobie od 21. septembra 1995 do 16. septembra 1996 a od 3. novembra 2000 do 2. novembra 2001 nečinnosťou prejednávajúcej sudkyne. Dĺžku konania ovplyvnili aj tie skutočnosti, že vec bola z technických dôvodov (odchodu sudcov) niekoľkokrát pridelená do senátu iného sudcu, rozpornosťou znaleckých posudkov, ako i nedisciplinovanosťou samotných účastníkov konania (mimochodom, v prehľade je uvedená jedna neúčasť pani Kónyovej na pojednávaní).
V časti Vašej sťažnosti, kde namietate tú skutočnosť, že sudkyňa neakceptuje závery znaleckého dokazovania pomocou DNA, považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú z dôvodu, že hodnotenie dôkazov upravuje ustanovenie paragrafu 132 a nasl. OSP a neprináleží to hodnotiť orgánom štátnej správy súdov. Z dôvodu, že v prejednávajúcej veci som zistil prieťahy, ako i samotnú dĺžku konania od roku 1989, prijal som opatrenie v zmysle ktorého budem sledovať vec v pravidelných intervaloch, aby sa predišlo ďalším prieťahom v konaní. Kvôli úplnosti Vám oznamujem, že spis bude z dôvodu podanej námietky predpojatosti podanej matkou maloletej postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. S úctou JUDr. Jaroslav Chlebovič, podpredseda okresného súdu."
MT: Opatrenia sú na mieste, ale prišli neskoro
Uvedené stanovisko je stručné a jasné. Natíska sa však otázka, prečo neboli prijaté opatrenia, o ktorých hovorí podpredseda, už v roku 1996, teda po tom, čo Krajský súd v Košiciach potvrdil, že sťažnosť Viery Kónyovej na prieťahy v konaní pred súdom je opodstatnená. Prečo muselo uplynúť ďalších päť rokov, v priebehu ktorých sa kauza prakticky nepohla z miesta? Zo spisu totiž vyplýva, že po vykonaní testov DNA, ktoré v roku 1997 potvrdili sporné otcovstvo, sa dokazovanie točí len okolo odstránenia rozporov v záveroch dvoch znalcov. Tí na základe vyšetrení skupiny červených krviniek Ladislava Š. z otcovstva najprv vylúčili, no po doplnení skutočností, s ktorými neboli pred vypracovaním posudku oboznámení, svoje závery zmenili.
Pre úplnosť treba dodať, že v rámci uvedeného súdneho konania bolo doposiaľ podaných šesť posudkov. Vypracovali ich znalci : Doc. Mudr. Helena Macurová, CSc. z Prahy, znalkyňa v odbore zdravotníctva z odvetvia hematológie, MUDr. Adéla Bártová, CSc. z HLA laboratoře, odd. imunologie FN Olomouc, MUDr. Norbert Halko, CSc. Fakultná nemocnica Trieda SNP Košice, odd. hematológie, MUDr. Anna Danková, CSc., Nemocnica s poliklinikou Michalovce a Doc. RNDr. Vladimír Ferák, Csc. Katedra molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava. Zatiaľ, čo v štyroch prípadoch znalci otcovstvo Ladislava Š. nevylúčili, dr. Danková a dr. Halko sa vyšetrením skupiny Hp červených krviniek dopracovali k opačnému záveru. Avšak po oboznámení sa s chýbajúcimi podkladmi dôležitými pre objektívne rozhodnutie ani oni Ladislava Š. ako domnelého otca v konečnom dôsledku nevylúčili.
O tom, že sudca je povinný vykonať všetky dôkazy a odstrániť rozpory, niet pochýb. To, čo však vzbudzuje v uvedenom prípade pochybnosti, je neskutočne dlhý čas, aký to všetko trvá. Najmä, ak uvážime, že nejde o vedecký výskum, len o dielčie laboratórne vyšetrenie červených krviniek zúčastnených strán, ktoré má znalec porovnať a vyhodnotiť… Pri tempe, akým kauza ´napreduje´, nemožno vylúčiť, že skôr, ako ´padne´ právoplatný verdikt, bude už Simona plnoletá. Bol by to neslávny, no určite svetový rekord, ktorý by tak skoro zrejme nik neprekonal.
MT: Identifikácia pomocou DNA patrí k najspoľahlivejším
Najrozšírenejšou a vo svete uznávanou metódou na identifikáciu otca, alebo naopak, na stopercentné vylúčenie otcovstva, je test DNA. Používajú sa pri ňom najmä vzorky krvi, prípadne sliny a vlasy. Ide o to, že každý človek je nositeľom jedinečného prototypu deoxyribonukleovej kyseliny, a keďže u detí sa genetický materiál od pokrvných rodičov nemieša, možno ju použiť na identifikáciu… Ponuka laboratórií, ktoré podnikajú v oblasti testovania otcovstva, je široká, pričom výsledky sú známe v priebehu troch až štyroch týždňov. Podmienkou pritom je, že vzorky krvi nemožno priniesť, alebo poslať, čo znamená, že testovaná osoba musí byť fyzicky prítomná a je povinná preukázať svoju totožnosť. To znamená, že je vylúčený akýkoľvek omyl, či nekalá manipulácia s odobratými vzorkami. V prípadoch, keď je určenie otcovstva predmetom súdneho sporu, nariaďuje vykonanie testov DNA súd.
Tak to bolo aj v kauze, o ktorej je reč. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice okolie, sa im v roku 1996 na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava, podrobili aj Simona, jej mama a domnelý otec Ladislav Š. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku z odboru genetiky, ktorého autorom bol Doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc., boli krvné vzorky. Znalec na základe vykonaných vyšetrení dospel k záveru, že Ladislava Š. nemožno vylúčiť z otcovstva maloletej Simony. Pravdepodobnosť jeho otcovstva vyčíslil hodnotou 99, 999 percent. "Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža voči dieťaťu za prakticky dokázané. A to s mimoriadne vysokou hodnotou pravdepodobnosti, ktorú v praxi možno stotožniť s istotou," uviedol v závere posudku docent Ferák.
Metóda DNA patrí k tým najspoľahlivejším a zatiaľ nebola prekonaná. Podľa jej výsledku niet pochýb o tom, kto je Simoniným otcom. To však nič nemení na veci, že súd sa už päť rokov nevie vysporiadať s odstránením rozporov v dvoch vykonaných dôkazoch týkajúcich sa vyšetrení skupiny Hp červených krviniek účastníkov konania.
MT: Hovorí JUDr. Annamária Pániková:
"V máji tohto roku nariadila JUDr. Švrčeková opätovné znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva a odvetvia hematológie a transfuzológie, na ktoré ustanovila Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Z uznesenia však vyplynulo, že v ňom nie sú uvedené všetky doposiaľ vypracované znalecké posudky, čo v konečnom dôsledku znemožňuje znalkyni dospieť k objektívnemu záveru. Presne na to poukázala MUDr. Anna Danková, ktorá pri odstraňovaní rozporov v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom uviedla, že nemala možnosť oboznámiť sa so závermi ostatných znalcov, dokonca ani s výsledkom DNA."
Právna zástupkyňa maloletej Simony ďalej uviedla, že potom, čo s odstupom času zistila, že jej mandantka nebola na odber krvi vôbec predvolaná, telefonicky sa informovala na sekretariáte lekárskej fakulty. Dozvedela sa len to, že okrem uznesenia o vykonaní znaleckého dokazovania, iné podklady od súdu nedostali. Po uplynutí 50-dňovej lehoty, v rámci ktorej nedostala ani znalecký posudok, ani uznesenie o zrušení poverenia na znalecké dokazovanie, napísala na lekársku fakultu list. Ne ten zareagovala LF UPJŠ oznámením, že uvedenú vec vrátila súdu s tým, že v nej nie je kompetentná konať.
"Takéto dokazovanie je nielen liknavé a zavádzajúce a neúplné. Moja mandantka už sudkyni nedôveruje, podala voči nej námietku zaujatosti, o ktorej rozhodne Krajský súd v Košiciach. Ďalším krokom, ktorý chce urobiť, je sťažnosť na prieťahy v konaní. V týchto dňoch ju podáme na Ústavný súd SR," uviedla na záver právna zástupkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
