Jednu z najkrajších sôch na svete
"Taká stará a vzácna socha si žiada mimoriadnu starostlivosť," povedal pre nemecký denník Die Welt Bruno Malinteso z úradu superintendanta pre kultúrne pamiatky vo Florencii. Od roku 1871 stojí David v Akademickom múzeu vo Florencii a tam budú prebiehať aj čistiace a reštaurátorské práce. Existuje príliš veľa argumentov proti transportu sochy na iné miesto, tvrdí Malinteso. Reštaurátorom bude v ich práci pomáhať špeciálny žeriav, ktorý na túto príležitosť vyvinuli konštruktéri koncernu Fiat.
Každé ráno vstúpi reštaurátor do malej kabíny s rozmermi 1x1 meter a pomocou diaľkového elektronického ovládania sa premiestni do vyhovujúcej polohy, z ktorej môže pohodlne skúmať vybranú časť Davidovho tela a pracovať na odstránení zistených poškodení. Centimeter za centimetrom čistí reštaurátor mramor a odhaľuje pritom aj najmenšie pukliny. Žeriav disponuje citlivým senzorom, ktorý automaticky bráni nárazu kabíny do sochy a tým aj jej poškodeniu. Pokiaľ by sa kabína s reštaurátom priblížila k soche na vzdialenosť desať centimetrov, ozve sa poplašný signál, pohyb kabíny sa automaticky zastaví a s kabínou sa nedá manipulovať. Reštaurátor, ktorý sa ocitne v takejto situácii, sa musí od sochy vzdialiť a kabínku tak odblokovať. Davida rekonštruovali najmä v 19.storočí a vtedajší umeleckí remeselníci sa pritom dopustili celého radu vážnych chýb. "Do puklín v mramore liali tekutý vosk, čím kameň veľmi trpel," hovorí reštaurátorka Carla Vazziniová. Pri súčasných rekonštrukčných prácach budú reštaurátori vylepšovať len nebezpečné pukliny. Ani Michelangelovo dielo, predstavujúce dokonalú krásu mužského tela, sa za bezmála 500 rokov od svojho vyhotovenia nevyhlo vážnejším poškodeniam. V roku 1512 zasiahol sochu blesk, v roku 1527 prišiel David o jednu ruku, v roku 1847 stratila socha z doteraz neznámych dôvodov jeden prst na ruke a na nohe, uzatvára Die Welt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
