prístupové rokovania s Európskou úniou.
Pri porovnaní rozdielu medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami v EÚ dostane Slovensko na roky 2004-06 asi 155 eúr na obyvateľa. Pred Kodaňou to bolo 151 eúr, Slovensko si však prilepšilo dodatočnými 23 miliónmi eúr, ktoré sa mu podarilo získať. Horšie ako SR sú na tom štyri budúce členské krajiny, lepšie päť krajín.
Najvýhodnejšie sú finančné podmienky členstva pre tri pobaltské štáty a Maltu. Litva získa za prvé tri roky v EÚ 386 eúr na hlavu, Estónsko 357 a Lotyšsko 345 eúr. Malta si v záverečných rokovaniach v piatok vydobyla dodatočných 54 miliónov eúr a jej bilancia na obyvateľa teraz predstavuje 330 eúr, pred Kodaňou to bolo len necelých 200 eúr.
Poľsko ako najväčšia kandidátska krajina, ktorá získala najväčšiu časť zo 40-miliardového balíka na rozšírenie, dostane za prvé tri roky členstva 169 eúr na obyvateľa, Maďarsko 135 a Slovinsko 125 eúr. Najhoršie je na tom Česká republika. Napriek usilovnému boju do posledných chvíľ a získaniu dodatočných 83 miliónov dostanú Česi na hlavu len 76 eúr za prvé tri roky v únii.
Tieto výpočty ukazujú samozrejme dôsledky členstva v EÚ len vo veľmi zjednodušenej podobe a z čisto finančného hľadiska. Vychádzajú z porovnania príjmov nových krajín a ich príspevkov do rozpočtu únie. Príjmy nových členských krajín z rozpočtu EÚ budú pozostávať okrem iného z poľnohospodárskych dotácií, podpory zaostalých regiónov či dobiehajúcej predvstupovej pomoci. Najväčšiu časť príspevkov tvorí suma vypočítaná podľa hrubého domáceho produktu, ďalej ide o zdroje z vyzbieraných ciel na vonkajších hraniciach únie alebo časť príjmov z dane z pridanej hodnoty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
