síce nie príliš šťastnému, ale aspoň zaujímavému.
Hrušovský teda bude požadovať, aby v orgánoch SE mali zastúpenie všetky vládne strany a zároveň žiadna z nich nemala väčšinu. Tak sa chce KDH hojiť na ujme, ktorú mu hrozil spôsobiť minister Nemcsics tým, že z návrhu päťčlenného predstavenstva (P SE) vynechal reprezentanta KDH, pričom tam plánoval posadiť až troch "svojich".
Problém s návrhom KDH je všeobecne známy a odstrašujúci - obsadenie štátnych podnikov politickými stranami je semeniskom partokracie, prerastania štátu so stranami, ich nelegálneho financovania. Na tom nič nemení ani Hrušovského uistenie, že "svoju právomoc kontroly delegujú strany na odborníkov, ktorým dôverujú". Nikto sa asi neodváži povedať, že taký Mikuš (dnes poslanec HZDS) alebo Košovan (neskôr kandidát na podpredsedu SDĽ) neboli odborníkmi, všakáno... Boli, zaujali ako "odborníci" svoje generálske posty a potom sa rozbehol aj ich stranícky vzostup.
Minulá i predminulá koalícia zanechali po sebe dosť odpudzujúcich prípadov. Najvychytenejšie boli "bitka o poisťovňu" medzi HZDS a SNS a potom kauza elektrárne-Košovan-Devín Banka-deblokácie. A práve do tohto reťazca sa na jeseň 1999 namontoval aj expredseda KDH Čarnogurský, ktorý vtedy verejne navrhol "diverzifikáciu orgánov Devín Banky tak, aby zloženie dozornej rady poskytovalo dostatočné záruky kontroly". Nie je už ani zaujímavé, že DB bola vtedy plne súkromná - išlo však o štátne deblokácie. Podstatné je, že idea rozdelenia sfér vplyvov v ekonomike, ktorá sa považuje za neslušnú v každej demokracii, bola prvýkrát akoby "legalizovaná" nikým menším, než vtedajším prvým mužom KDH a ministrom spravodlivosti. Hrušovský, ktorý sa neskôr v tejto kauze zafúľal účasťou na známej schôdzke v cukrárni s Migašom a Čarnogurským, teda svojím návrhom vlastne zveľaďuje nápady svojho predchodcu a navrhuje pokračovať v tom, čo bolo azda najväčšou slabinou bývalej koalície.
Iniciatíva KDH, s ktorou dnes prídu na KR, je teda systémovo zlá a v demokraciách ako model prekonaná. Čo však vôbec neznamená, že sa nevyskytuje. Novátorstvo KDH je v tom, že ako jediná štandardná strana spôsoby, o ktorých sa hovorí len pod perinou, verejne presadzuje. To po prvé. Po druhé to, že sa KDH o stranícku kontrolu SE usiluje, ešte neznamená, že tam idú s úmyslom kradnúť. Skôr práve naopak - bizarný a verejný spôsob nadnesenia problému je skoro zárukou, že kohokoľvek do SE teraz pošlú, bude pod kontrolou ako ešte nikto. Toto môže byť zaujímavý precedens - doteraz sa totiž stranícke anexie štátnych firiem prevádzali mimo dohľadu verejnosti práve preto, lebo sa všade vo svete považujú za kriváctvo a neokrôchanosť. KDH však teraz lezie na pódium a vyzýva publikum - pášeme nemravnosti, ale môžete sa dívať...
Ale pozor: Aj opačná strana kocky, z ktorej moralizujú Rusko a spol., je o partajných menovkách. Darmo predseda ANO definuje "politickú nomináciu" ako prípad, keď ministrovi vnútia človeka stranícke sekretariáty. Predsa rezortný šéfik - Nemcsicsa vrátane - je sám nominantom konkrétneho zoskupenia. Akú už má on konkrétne garantovanú autonómiu? A keby mal, ak SE zbankrotujú, azda neponesie Nemcsics sólo zodpovednosť za 160 miliárd?
S menami, ktoré boli "prevolené" do vrcholných orgánov košickej Teplárne, Hrušovský perfektne zabodoval. Ak zostaneme iba u Šníra, ani najtupšia moderátorka Markízy asi nepochybuje, že jeho identita predsedu ANO v Košiciach je o "čosi" výraznejšia, ako povesť odborníka. Jednoducho a jasne - o politické nominácie ide v jednom i druhom prípade. Povšimnutiahodný rozdiel je však ten, že kým Rusko klame telom a už aj ústami, KDH aspoň rozbaľuje zapáchajúci problém nad stolom. Ide o vážne návestie, komu v tomto neprehľadnom konflikte venovať ak už nie sympatie, tak aspoň viac dôvery.
Čo, samozrejme, nič nemení na tom, že spôsob, akým KDH explodovalo, zostáva naďalej zavrhnutiahodný. Nedá sa iba zopakovať - mali desať iných možností, ako upozorniť na expanziu ANO. Dohody sa neporušujú, v politike by mali byť také sväté, ako božie prikázania v kostole. A na neprijatie zákona o verejnej službe nedoplatia Rusko a spol., ale občania tejto krajiny.
KDH teda otvorilo diskusiu, na konci ktorej sa môže ľahko stať, že slovenská demokracia bude o kus zrelšia. Či bude aj lepšia, to sa odhadnúť nedá, ale na Slovensku je všetko možné... Základný predpoklad je, aby v koalícii odhalili jediný osvedčený spôsob, akým prekonať zlo politických nominácií - predať všetko, čo je štátne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
