riaditeľa Medzinárodného filmového festivalu Art Film
1.Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
- Ja mám tento pocit pri každom prístroji, či už je to práčka, počítač, alebo vysávač, diktafón... Žasnem, že je to vôbec možné. Špeciálne mám taký pocit z počítača, keď si spomeniem, koľko preklepových papierov som potreboval kedysi...
2.Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
- Určite boli aj takí. Ale ja si skôr pamätám tých, ktorí mi celkom úprimne želali, aby sa mi nedarilo. Skôr ich ešte prihodili. Záleží od situácie. Pamätám si, že keď som niekedy bol v nejakej nepríjemnej situácii, alebo som nemal peniaze, naraz zazvonila poštárka a peniaze prišli. Vždy sa niečo prihodilo v poslednej chvíli. Asi si tie gaštany ťahám sám. Ja mám totiž tú vlastnosť, že som optimista. A verím, že sa raz všetko zlepší...
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
- Ako dieťa som chcel byť olympijským víťazom. O tom som sníval, to sa mi páčilo. Ale inak som rád sám sebou.
4.Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
- Mám veľmi rád hudbu a rád by som si zaspieval. V duchu si často spievam, ale nemôžem s tým ísť von, pretože ma neobdarovali hudobným sluchom. Je to so mnou tak ako s Horníčkom, ktorý tvrdí: Vo vnútri spievam lepšie ako Gilbert Becaut, alebo Karel Gott, ale keď to ide von, nedá sa to počúvať. Takže ja by som chcel vedieť spievať.
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
- Mal som jeden celkom dobrý pocit, keď som prišiel na recepciu hotela Miramare Corfu v Trenčianskych Tepliciach roztrasený, pretože som sa mal stretnúť so Sofiou Loren, ktorej som mal odovzdať cenu Hercova misia. Kúpil som si taký zvláštny oblek a vôbec som nemal predstavu, či je dobrý, alebo zlý, či je vôbec moderný. Odrazu sa Sofia na mňa pozrela a povedala: "Boli by sme celkom dobrý pár." mala totiž úplne farebne zladené šaty s mojím oblekom.
6.Čo vás otravuje?
- Mám jednu strašne krutú vetu, ktorú som občas nútený použiť, keď niekto veľmi dlho rozpráva a neviem sa ho zbaviť: Prepáčte, nemýlite si ma náhodou s niekým, koho to zaujíma?
7.Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
- Keď bol nominovaný Hřebejkov film Musíme si pomáhať na Oskara. Bol som v Los Angeles a nakrúcal som oskarovú ceremóniu. Najväčší problém som mal, lebo tam prichádzali hostia v stovkách áut a ja som strašne chcel nakrútiť Anku Šiškovú s Hřebejkom, ako vystupujú z auta. Na červenom koberci. Pri tých masách to bolo absolútne nemožné. Tak som ostal bezradne stáť a namieril som kameru pred seba. Rovno predo mnou zastavila biela limuzína a z okna mi kývali práve tí dvaja. Hrebejk a Šišková. To ma prekvapilo najviac.
8.Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
- Napríklad na U-rampu na skateboarde, ale určite by ma nikto nenahovoril ani napríklad na akrobatické skoky na lyžiach. Keď som sa pozeral na českého majstra sveta Aleša, tak som tomu ani nechcel veriť, že je možné dopadnúť aj na nohy. Ale je toho viac, na čo by ma nikdy nenahovorili. Napríklad na vstup do nejakej politickej strany.
9.Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
- Túto otázku si rozmyslím. Berte to ako odpoveď. Stalo sa mi to práve teraz.
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
- Ešte stále to, keď vidím dobrý film.
11. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
- Poznám niekoľko takých ľudí, ktorých keď vidím prichádzať, tak by som sa najradšej prepadol.
12. Máte na niečo obe ruky ľavé?
- Neviem štrikovať ani háčkovať a neviem ani, ako sa drží vysávač.
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
- Ja si tajne, keď to nikto nevidí, hádžem šípky a hrám sa. Nepatrí sa síce na otázky odpovedať protiotázkou, ale stále sa pýtam: Kedy začnem starnúť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
