Slovenských elektrární. Druhá formulácia ale znela, že navzdory nedohode strany nevidia prekážky pokračovať vo vládnej spolupráci. Čo aj "spravodajca" hneď doložil dohodou o kľúči na krajských a okresných prednostov. A ako má premiér v dobrom zvyku, viac ani slovo.
Každému, kto nespadol včera z čerešne a obdivoval ohňostroj posledných dní, muselo byť v tej chvíli jasné, že ak je všetko také jednoduché, to podstatné a nevypovedané zostalo pod stolom. KDH totiž naozaj nie je z tých, kto v pondelok vyhlasuje podmienky a v utorok odchádza so zveseným chvostom. Pritom roztržka evidentne ďalej nekulminuje, keďže zmierlivý text o "bezprekážkovej" spolupráci je spoločný. A čakať na Predsedníctvo KDH, ako nám radili z Markízy, je vzhľadom na podpísané prímerie zbytočné.
Čiže sa muselo stať ešte niečo, čo zostalo zamlčané. Nakoľko do času, kým sa začal rodiť tento text, nikto nechcel prehovoriť, dovolíme si dvojtip, ktorý nie je až taký ťažký: Buď sa dohodli, že sa dohodnú. Jadro sporu predsa naozaj nestojí za to, aby rozmlátili celú koalíciu. A nebudú s kauzou ďalej neurotizovať publikum - druhá časť "dohody". To je jednička, ale menej pravdepodobná.
Núka sa totiž aj "pragmatická" druhá možnosť - zodpovedný za rezort je Nemcsics, ako sme od Dzurindu aj počuli, a jeho bude aj konečné slovo. Ale s tým, že si v prípade jednej nominácie nechá "poradiť" od KDH. Alternatíva - bude s KDH "konzultovať", prípadne neurobí takú voľbu, ktorú by malo KDH chuť vetovať.
Čiže konsenzuálny princíp. Ale pozor - na tomto oni v podstate fungujú od začiatku. Akurát sa vlúdil piesoček do súkolia, keď sa Rusko rozhodol pre vendettu za - pravdepodobne - Palkovo odmietnutie jeho "tipa" na šéfa Úradu finančnej polície. Nasledoval parlamentný skrat KDH, ktorého klub sa síce rozčesol v názore, či zhodiť zákon o verejnej službe, osem zdržaní však bohate stačilo na (dočasné) potopenie Zajaca i rozpočtu. A odtiaľ to už bola lavína. Obe strany začali hrať mediálnou kartou, čoho výsledkom je, že nám predložili dve akože diametrálne protichodné koncepcie - autonómia a zodpovednosť ministra versus politické nominácie strán.
Pointa ale je, že o rozpor ide iba teoreticky. V žitej praxi je to jedno - a preto sa, asi, aj včera hladko dohodli. Ako pripomenulo na KR partnerom KDH, bývalá koalícia anektovala štátne podniky širokými "proporčnými" politickými dohodami na KR. Toho dôsledkom sú aj kdekade prežívajúci nominanti SDKÚ a SMK a preto sa teraz nahradzujú, podľa KDH, iba ľudia SOP a SDĽ.
Po verejnej kritike tejto parcelácie štátu, ktorá vďaka rozhádanosti bývalej garnitúry a početným škandálom prenikla na svetlo, funguje teraz modifikovaný model - žiadne rámcové dohody, ale ministri dostanú personálne odporučenia jednotlivých partají a oni už "proporčný systém" namiešajú. (Teda tam, kde členovia koalície vidia svoje strategické záujmy - čo nie je prípad, napr. košickej Teplárne.) A toto ANO - pravdepodobne - prelomilo po tom, čo Rusko odmietol uznať, že polícia by mala mať z tohoto výnimku.
Včerajšie riešenie je teda ASI také, že ani nahá, ani oblečená, ani pešo, ani koňmo. Minister bude rozhodovať, ako káže zákon. Ale na základe akých podnetov sa rozhodne, je jeho súkromná vec, ústavná kompetencia a politická zodpovednosť. Teda môže vypočuť aj KDH.
Faktom je, že nič rozumnejšieho sa ani nenúkalo. V jadre sporu sú dve pravdy, pričom obe krívajú na všetky štyri. Ak Dzurinda (a Rusko) hovorí, že podľa kompetenčného zákona je ústavná zodpovednosť na ministrovi, tak treba povedať, že najvyššia POLITICKÁ cena, ktorou rezortný šéf ručí, je jeho stolička. To je však smiešne v situácii, keď nominanti, ktorých minister slobodne vymenoval vo svojej kompetencii, spôsobia či dopustia miliardové škody. Je nesporné a stokrát potvrdené, že verejná mienka hľadá v takýchto prípadoch politickú zodpovednosť v celej vláde. Preto je obava KDH z autonómie ministra úplne racionálna (a košická Tepláreň kričí a svedčí). Riešenie, ktoré Hrušovský navrhol, však v demokraciách už skompromitované a sprofanované. (Včera sme vysvetlili.)
Preto niet inej cesty, len natupírovať politické nominácie tak, aby vyzerali ako odborno-nepolitické. Asi toľko sa včera dohodlo a je celkom pochopiteľné, že s kozmetikou sa nemôže ísť pred verejnosť. Principiálne a čisté riešenie je iba jedno - všetko predať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
