ANKETA

Peťo z Nocadeň si na Vianoce zadováži psíka z útulku

"Vianoce? Tak to sme všetci zásadne doma s rodinami a rodičmi," odpovedá automaticky za všetkých bubeník kapely Nocadeň Peťo. Vianočné sviatky sa ani v ich súkromí nezaobídu bez klasického stromčeka, ryby, kapustnice, darčekov. Akurát u Kopinovcov je to o čosi inšie. "Namesto kapra máme sójové plátky so zemiakovým šalátom," hovorí Robo, ktorý je s bratom Rasťom dlhoročný vegetarián. Podobne ich kapustnica sa zaobíde bez klobásových ingrediencií, na ktoré "mäsožravci" Peťo a Boris nedajú dopustiť.

"Čo si prajem na Vianoce? Nič špeciálne. Chcel by som mať jednoducho kľud," hovorí Peter, ktorý si so zháňaním darčekov nerobí ťažkú hlavu, podobne ako basák Boris. "Hoci si to nechávam na poslednú chvíľu, výber mám premyslený, a idem za nákupom cielene. Bez zhonu a chaosu," vysvetľuje Boris, bratia Kopinovci na znak súhlasu prikyvujú, že i oni tak. "Ja som si už darček kúpil predčasne. Mám novú gitaru," prehodí Robo, ktorý má napriek tomu ešte jedno prianie. "Aby už konečne snežilo," vysloví prosbu snáď celej slovenskej populácie.

Ináč všetci zhodne tvrdia, že balíčky pod stromčekom sú pre nich prekvapením a špeciálne predstavy nemajú. Až na Petra, ktorý by chcel urobiť radosť sebe i priateľke tretím živým tvorom v domácnosti."Ide o psa, rád by som si nejakého zadovážil z útulku. Milého kríženca, ktorý by nám robil spoločnosť," vysvetľuje.

Nataša Džunková si na darčeky nepotrpí

"Keďže brat Miro je teraz neustále niekde rozlietaný, hrajú v Čechách s kapelou Backwards, čakám kým príde domov a tak dva dni pred Vianocami vyrážame na nákupy darčekov," hovorí speváčka Nataša (na snímke s bratom), no vzápätí dodá, že sviatky u nich doma nie sú o hmotných statkoch. "Kupujeme si len drobnosti, dôležitejšia je rodinná pohoda. To, že sa všetci zídeme a sme po dlhom čase opäť spolu."

Džunkovci majú na štedrovečernom stole zásadne dve polievky. Jedna je hubová, ktorú varievala ešte ich prababka, no a smozrejme, nesmie chýbať kapustnica. Nasleduje zemiakový šalát a opekance s makom.

"Máme aj rybu, ale živého kapra zásadne nekupujeme. Nemal by ho kto zabiť, sme milovníci zvierat, komplet celá rodina," vysvetľuje Nataša, ktorej sa môžete pýtať na čokoľvek, len nie na to, čo by chcela vidieť pod stromčekom.

"To isté sa ma pýtajú i naši, no ja fakt neviem, až ma to mrzí. Dokonca aj keď mám peniaze a vyjdem si do mesta, že si spravím radosť, vždy to skončí nervozitou, že si jednoducho nemám čo kúpiť. Nemám absolútne žiadnu predstavu," hovorí Naty, ktorá najnovšie naspievala jednu skladbu vo francúzštine s úspešnou košickou jazzovou formáciou Beg Bajazid. Apropó francúzština. Tú využije už čoskoro. "V Paríži. Áno, vidíte, to je jedno z prekvapení od mojich rodičov. Sľúbili my dvojtýždňový pobyt v Paríži. Samozrejme až po skúškach v škole. Neviem sa už dočkať, mám tam kopu spolužiakov zo strednej," dodáva Nataša, ktorá má Vianočné sviatky veľmi rada, no atmosféru ich príchodu v meste si vychutnať nestíha. "Teraz veľmi často koncertujem po kluboch. Nestíham," vysvetľuje zaneprázdnená speváčka.

Peter Stašák si už vianočné súkromie zobrať nenechá

"Stalo sa totiž, že som práve na štedrý deň pracoval. Bolo to nie raz, ale minimálne desať krát. Naposledy v roku 1990, keď som koncertoval na Kamčatke," vysvetľuje. "Dnes robím všetko pre to, aby som Vianoce trávil doma, s rodinou, tak, ako to má byť," hovorí spevák, ktorý si vymedzil voľno až do Štefana. Potom sa opäť začína plejáda podujatí, kde so svojim repertoárom nesmie chýbať.

S darčekmi si hlavu neláme, ako sám hovorí, nakúpené má za päť minút. "Vojdem do obchodu s prázdnymi rukami a vyjdem za chvíľu s množstvom balíčkov vopred vytypovaných darčekov."

Štedrovečerný stôl u Stašákovcov spĺňa všetky kritériá tradície. "Priznám sa, večeru u nás nevarím ja, ale za to kibicujem v kuchyni. Najmä pri kapustnici. Na tú mám špeciálny recept, v ktorom sú zahrnuté rôzne typy z iných zozbieraných receptov," hovorí Peter Stašák.

Ako dodáva, k zabíjaniu živej rybky u nich doma nik nemá vzťah, pre majú na stole filé. Pod stromček si želá tradičné hodnoty. Zdravie, šťastie, a nie len pre seba, skôr pre ostatných.

Zuzka Tlučková bola ako päťročná nedočkavá, čo bude pod stromčekom

Herečky Zuzany Tlučkovej sme sa opýtali, ako vnímala Vianoce, keď mala päť rokov, potom pätnásť a ako ich vníma teraz. "V piatich som sa nevedela dočkať, čo pod stromčekom nájdem, boli to pre mňa dni plné nedočkavosti, napätia, radosti, šťastia a bezstarostnosti. Ako pätnásťročná som už o všetkých ´tajomstvách´ Vianoc vedela a len som dúfala, že nájdem pod stromčekom to, čo som si priala a o čom som už svojim rodičom vopred povedala, a boli to pre mňa aj dni voľna zo školy a chvíle, keď bola rodina spolu. A teraz je to pre mňa čas naháňania sa, zabezpečovania všetkého, čo k Vianociam patrí, a prípravy atmosféry pre moju rodinu, aby nám bolo spolu doma príjemne."

Ako by Z. Tlučková vysvetlila malému dvojročnému dieťatku, čo sú to Vianoce, ako fungujú a kto je Ježiško? "Povedala by som mu, že Vianoce sú sviatky pokoja, lásky, rodiny a porozumenia. Vzala by som si na pomoc knihy, ako je napríklad detská biblia, aby som tomu dieťatku otvorila aj tento rozmer. A použila by som aj výchovný moment, že ak je dieťa dobré a poslúcha rodičov, príde za to odmena. Povedala by som mu, že Ježiško je symbolom toho, že je nad nami niekto, kto vidí všetky naše skutky a každý náš skutok by mal byť taký, aby sme sa zaň nemuseli hanbiť."

Ako strávi tohtoročné sviatky manželka Štefana Skrúcaného a mama dvoch tínedžerov? "Keďže tieto Vianoce budú prvé bez mojej mamičky, budem sa snažiť, aby všetko bolo tak, ako keď tu ešte s nami bola, a s otcom a bratom ich oslávime asi trošku smutnejšie. Dúfam, že sa nám podarí, aby sme boli na Silvestra všetci spolu, už sme si aj prenajali chatu, tak snáď nám to vyjde, bolo by to pekné."

Sisa Sklovska zažila štipľavé Vianoce v Thajsku

"Nikdy dopredu nerozmýšľam o tom, čo budem robiť na Vianoce. Ale vždy to tak vyjde, že sa nájdem v nejakom inom štáte. Rozhodnem sa na poslednú chvíľu. Minulý rok to bola Indonézia, Thajsko. Ja sa prosto vždy zoberiem a idem. A netuším ešte stále, kde skončím tento rok. Rozhodne dávam prednosť Vianociam v teplých krajinách. A na čo si na Vianoce potrpím, keď som náhodou doma? Samozrejme, nesmie chýbať kapor s majonézovým šalátom. Dokážem sa ho najesť do nemoty. Ale, keď som napríklad v Thajsku, tam si dám niečo iné. Minulý rok som išla na thajskú štedrovečerné posedenie, ja mám veľmi rada pálivé jedlá. Oni sa ma pýtali, či chcem ozaj pálivé a ja som povedala: Samozrejme, že chcem veľmi pálivé. Zobrali to vážne. Polievku som zjedla asi tak, že mi do nej tiekli slzy, mala som jej potom dvakrát viac. Ale správala som sa hrdinsky. Pri druhom jedle už všetci čašníci stáli za mnou a čakali na moju reakciu. Ale to bolo niečo strašné, vôbec sa to nedalo jesť. Kačica s nejakým hrozným korením. To som už nezvládla. Skončila som tak, že som si na ulici kúpila nejaké kura na špajdli. Boli to teda poriadne štipľavé Vianoce. A ešte k tomu ma tam príšerne doštípali komáre..."

Autor: las, vra, hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.