obvykle nemálo stresujúce, možno až deprimujúce. A spálená ryba môže byť tou najmenšou nepríjemnosťou. Horšie je, že bývame upachtení z veľkého grutnovania a záhňania darčekov, rozčarovaní z podarúnkov, ktoré sme dostali, či sklamaní zo správania príbuzných. Mnohí z nás sa cítia osamelí a prepadajú depresiam. Ale čo s tým?
"Ľudia si sviatky príliž idealizujú. Očakávajú od nich veľakrát viac, než dostanú, a nejde iba o vianočné darčeky. Keď prídu sviatky alebo dovolenka a rodina je pokope, môžu vyvstať problémy, na ktoré by sme nepomysleli. Zvyšuje sa napätie, býame podráždení, odcudzujeme sa jeden druhému, aj keď by sme očakávali opak. Pretože keď máme množstvo povinností, niet času rozmýšľať, či nás má ten druhý rád, či kedy nás naposledy pohladil... No od Vianoc akosi samozrejme očakávame radosť a pohodu, ktorá niekedy nie a nie prísť," hovorí psychiatrička Danica Caisová (na snímke).
Už začiatkom decembra sa snažíme sviatočne naladiť - zháňame darčeky, počúvame hudbu s vianočnou tématikou, zovšadiaľ na nás útočia reklamy s rolničkami v pozdí... Potom príde na rad balenie darčekov, veľké vyváranie a vypekanie, zdobenie stromčeka. Podvedome očakávame vianočnú idilku. A potom odrazu zhodí pes jedličku a roztrepe novučké vianočné gule, deti sa nesprávajú tak, akoby sme si želeli, alebo je manžel nevedno prečo znechutený a svoka celkom vlažne prijme kávovar, o ktorom sme si mysleli, že nad ním bude jasať radosťou... Cítime sa pod psa.
"Niekedy je vhodnejšie opatrnejšie vyslovovať svoje vianočné priania, inokedy zas naznačiť čo chceme, aby sme neboli sklamaní. Najviac sklamania však prežívame, keď sa darček, ktorý sme vybrali, nepáči iným. Tu možno poradiť jediné - nakupujeme darčeky, aby sme urobili iným radosť. Majme radosť z ich nakupovania!" presviedča lekárka, podľa ktorej by mal byť šťastný každý človek, ktorý má koho obdarovať. "Najosamejší na svete je ten, kto nevie, koho by obdaroval," dodáva.
Žiaľ, je smutnou realitou, že v období vianočných sviatkov sa ľudia cítia neraz opustenejší ako inokedy. Stúpa počet samovrážd, pocit samoty majú aj tí, ktorí žijú v kruhu rodiny.
"Osamelosť nesúvisí so sociálnym stavom, aj v dave môžeme byť osamelí. Poznáte to, aj na diskotéke, kde sa všetci dobre bavia, sa môže človek cítiť byť sám. Dokonca aj vtedy, ak sa sám výborne zabáva. A keďže opustenosť sa zvyčajne výraznejšie rejavuje v obdobiach, kedy nie sme tak zaneprázdnení prácou, doľahne na nás neraz práve počas sviatkov. Človeka to zaskočí, pretože mu vštepujú, že by sa mal radovať a on má úplne iné pocity. V období Vianoc sa naše ambulancie plnia klientami a stúpa počet telefonátov na linku dôvery."
Nie je to vizané na vek, aj malé dieťa, rovnako ako starý človek, sa môže cítiť veľmi osamelé. Ba ani pohlavie nerozhoduje. Skôr to súvisí s osobnosťou človeka a jeho sebahodnotením. Kto sa má rád a císti sa sám so sebou dobre, neprepadávajú ho pocity osamelosti tak často, ako iných ľudí. Ak ale čakáme, že nám naplnia život iní, môžme byť sklamaní.
"Určite najosamelejší sa počas Vianoc môžu cítiť ľudia, ktorí žijú sami. Hlavne to bývajú rozvedení alebo ovdovelí muži po šesťdesiatke, u ktorých je ďaleko väčšie riziko depresií alebo samovrážd z osamelosti. Na rozdiel od žien sú menej sociálni a majú menší okruh priateľov. Ak sa ich známi pominú, spavidla už nedokážu nadviazať nové priateľstva... Ženy sa naproti tomu vedia otvoriť, keďže sú komunikatívnejšie, hovoria s priateľkami aj o svojich trampotách. A obvykle sa dočkajú utešenia. Ale pomôcť si môže človek aj sám. Mala som klientku, ktorá bola vodvou a jej deti žili v zahraničí. Bolo jej smutno, že je na Vianoce sama, ale prestrela stôl pre všetkých, i nebohého manžela. Každému nabrala polievku a kým sa z tanierov parilo, rozprávala sa so svojimi blízkymi, akoby boli s ňou.. Pomohlo jej to prekonať samotu," hovorí psychiatrička, podľa ktorej tiež v ostatných rokoch vystúpil do popredia i nový fenomén - nezamestnanosť. Smutnou realitou je, že stúpa počet otcov rodiny, ktorí si siahajú na život preto, že majú pocit zlyhanmia, keď nedokážu uživiť rodinu a pripraviť deťom štedré vianoce.
"Aj vplyvom dlhodobej existenčnej núdze možno upadnúť do depresie a pomýšľať na samovraždu. Muž je vychovávaný k tomu, že sa má vedieť postarať o rodinu a ak to nedokáže, musí to byť pre neho veľmi zraňujúce. No svojej polovičke by dal možno najlepší darček k Vianociam, keby jej pomohol s veľkým upratovaním - umyl okná, vyprášil koberce, vyluxoval... V každej životnej situácii treba hľadať to lepšie, nuž a v takýchto chvíľach netreba zabúdať, že odchodom zo sveta spôsobíme svojej rodine ďaleko väčšiu ranu," poznamenáva MUDr. Caisová, podľa ktorej samovraždy páchajú aj veľmi bohatí a úspešní ľudia. Pocit osobnej spokojnosti totiž neprichádza vždy sám od seba, niekedy na ňom treba usilovne pracovať celý život. Rovnako ako na partnerských vzťahoch.
"Niekedy sa stačí naučiť spolu mlčať. Vedieť si v tichosti posedieť pri šálke čaju či prejsť sa lesom môže byť rovnako vzácne, ako sa s niekým dobre porozprávať. Mali by sme prestať očakávať, že bude na Vianoce veselo, že dostaneme kopec darčekov, že nás budú mať všetci radi... Keď človek nič nečaká, čakajú ho iba príjemné prekvapenia. Vianoce by mali byť v prvom rade sviatkom ľudskosti a slušnosti," poznemanáva Danica Caisová. Spomína si na príbeh manželov, ktorí najprv prežívali na Štedrý večer peklo, keď ich desaťročný syn ušiel z domu, aby si potom vychutnali šťatné chvíle v spoločnosti muža, ktorý ho priviedol späť.
Manželská dvojica sa rozvádzala, atmosféra v rodine bola mimoriadne napätá. Partneri sa hádali a odrazu syn započul vetu, že keby nemali dieťa, už dávno by sa boli rozišli. Mysliac si, že on je príčinou konfliku, odišiel chlapec na Štedrý deň z domu. Celé hodiny sa túlal ulicami, a aj keď už nadišiel večer, neodvážil sa ísť domov. Uzimené a vystrašené dieťa stretol osamelý vdovec, ktorý sa vracal z nejakej vývarovne s vianočnou kapustnicou a rybou pod pazuchou. Starý pán chlapča oslovil a ono mu porozprávalo, ako ušlo z domu. Muž ho vzal k sebe a podelil sa s ním o svoju večeru, potom sa spoločne vybrali za chalpcovými rodičmi. Tí boli už poriadne vydesení z toho, že syn zmizol, zalarmovali medzičasom i políciu a tak keď stál odrazu predo dvermi, pozvali dovnútra i neznámeho človeka, ktorý ho priviedol. Strávili spoločný večer a napriek všetkému to boli takmer idilické Vianoce. Na hádky sa zabudlo a všetci prežili sviatky, o akých sa im ani nesnívalo. Znie to ako rozprávka? Ak otvoríte oči a rozhliadnete sa okolo seba, možno sa práve tieto vaše Vianoce zmenia na rozprávkové...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
