doma a každý deň v kostole a nechodíme do školy. Nevšednosť týchto dní bola viditeľná a hmatateľná, lebo do domu pribudla slama, ktorá prikryla zemitú podlahu, taktiež vianočný stromček a na Štedrý deň po večeri sa rozdávali nám deťom darčeky. Už od malička sme si boli vedomí, že v tieto dni oslavujeme narodenie Ježiška. Pocit radosti a veselosti dominoval v našich srdciach. Snažili sme sa byť poslušnejšími a lepšími ako počas iných všedných dní. Sviatočnosť bola umocňovaná štedrovečernou večerou, voňavými vianočnými koláčmi, voňavými jablkami, koledníkmi a koledami."

Práve takéto obrazy sa vybavia v mysli vôbec prvému slovenskému prezidentovi Michalovi Kováčovi (72) pri spomienkach na vianočné sviatky, ktoré počas detských liet prežíval vo svojom rodisku v obci Ľubiša pri Humennom. Štedrovečerná večera sa u Kováčovcov začínala modlitbou a zaspievaním koledy Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa. Po nej sa už plynule prešlo na dobroty, ktoré veru na stoloch neboli každý deň, ale väčšina z nich len raz ročne. Prvým chodom bolo lúskanie orechov a jedenie cesnaku, aby celá rodina bola po ďalší rok zdravá a ďalej oplátky s medom. Hlavné jedlo u Kováčovcov bolo klasické ako u väčšiny východniarov, hríbová (kozárová) mačanka, bobaľky poliate mliekom a posypané mletým makom.

"V našej rodine sa im hovorilo "fučky". Potom nasledovalo jedenie vianočných koláčov a ovocia. Ja som sa najviac tešil na hríbovú mačanku a na bobaľky (fučky). Vianočný stromček zdobili dospelí a pomáhali im staršie deti. Na stromčekoch som najviac obdivoval salónky, ktorých bolo poskromne a neskôr trblietavé gule a iné kúpené ozdoby. Po večeri sme sa tešili na to, že sa môžeme váľať po zemitej podlahe, ktorá bola pokrytá slamou. Aké darčeky sme dostávali na to sa veľmi nepamätám, ale zdá sa mi, že to bolo väčšinou ovocie, nejaké cukríky a drevené hračky vyrobené po domácky."

Takéto prežívanie Vianoc u exprezidenta Michala Kováča sa skončilo v roku 1956. Ak sa hovorí, že za všetkým treba hľadať ženu, tak v jeho prípade to platí dvojnásobne. Vtedy sa oženil so svojou priateľkou Milkou Živnou a presťahoval sa do jej rodinného domu v Bratislave. Prispôsobil sa zvyklostiam svojej "novej" rodiny a ďalšie tri roky trávil Vianoce v spoločnosti svokry a manželky. Vianočný stromček nechýbal ani u nich, a vraj bol krajší a lepšie vyzdobený ako ten, na ktorý si spomínal ešte z Ľubišie. "Štedrovečernú večeru na na moju špeciálnu požiadavku začínala jedením cesnaku a oplátkou s medom. Prvé roky bola aj hríbová polievka namiesto hríbovej mačanky. Neskôr bola vystriedaná kapustnicou. Potom nasledoval ako hlavné jedlo vysmážaný kapor so zemiakovým šalátom, krémeš a ovocie. Nechýbalo ani víno a kávička. Pri počúvaní vianočných kolied sme vydržali až do polnočnej omše v Blumentálskom kostole, alebo v Trnávke."

V októbri 1959 sa manželom Kováčovcom narodil prvý syn Juraj, ale náhle im zomrela svokra a tak namiesto štyroch zostali v domčeku bývať len traja. Radosť z novonarodeného syna aspoň zmiernil smútok zo straty babičky. "Moji dvaja synovia boli mojimi najkrajšími darčekmi, ktoré som vďaka manželke Miluške dostal."

V rodinnom dome manželky v Bratislave prežívali Kováčovci vianočné sviatky až do roku 1983. Po presťahovaní sa do novopostaveného rodinného domu v Dúbravke pokračovali v "bratislavskej" tradícii pokiaľ ide o štedrovečernú večeru. V otázke stromčekov už tiež majú istý čas jasno. "V posledných rokoch z pohodlnosti mávame umelé vianočné stromčeky. Ale nezabúdame ani na prírodu, do váz a na stenu si dávame vetvičky zo stromov."

Doteraz sa mu štyrikrát stalo, že Vianoce musel prežiť mimo Slovenska. Prvýkrát ako štrnásťročný počas druhej svetovej vojny v roku 1944, keď celá dedina bola evakuovaná, keďže sa v Ľubiši očakával prechod frontu. V rokoch 1965 - 1966 to bolo na Kube, keď v Havane pôsobil ako bankový expert. Hoci na tradičnú štedrovečernú večeru musel z pochopiteľných príčin zabudnúť, na kubánske vianoce mu kvôli netradičnému prostrediu zostal zážitok na celý život. Rovnako by označil vianočné sviatky v roku 1967 a 1968, ktoré spolu s rodinou prežil v Londýne, kde v tom čase pracoval ako námestník v Živnostenskej banke.

"Našťastie som sa neocitol ani raz v situácii, že by som musel prežívať vianočné sviatky sám oddelený od rodiny. Inak tomu nebude ani tento rok. S Michalom a jeho rodinou, ktorý je toho času na slovenskom veľvyslanectve v Indii sa síce nestretneme, keďže ich strávime u nášho staršieho syna. Na Silvestra ako aj na Nový rok by sme mali byť u neho v Thajsku, na čo sa už teraz všetci tešíme."

Rovnako ako na návštevu syna v ďalekej juhovýchodnej Ázii sa vždy tešil aj na dávanie a prijímanie darčekov. Na prvý vianočný darček sa už presne nepamätá, no predpokladá, že ním potešil deti svojej sesternice v Ľubiši. Najčastejšie podarúnky, ktoré vylepšili jeho majetkové pomery boli rôzne domáce elektrospotrebiče, košele, kravaty, svetre alebo knihy. O nákup darčekov v rodine sa však starala a zrejme ešte dlho bude starať manželka Emília. "Bola a je to pre ňu aj dodnes neľahká služba. Mojou povinnosťou zostalo zaobstarať darček pre manželku. V posledných rokoch to boli najmä veci z klenotníctva a z parfumérie. Čo to bude tentoraz fakt neviem. Zrejme vymyslím niečo na poslednú chvíľu..."

Exprezident spolu s manželkou nezabúdajú ani na ľudí, ku ktorým osud nebol príliš milostivý. Prostredníctvom nadácie Emílie Kováčovej, ktorá pomáha najmä sociálne odkázaným a zdravotne postihnutým občanom, sa v posledných rokoch zúčastnili viacerých predvianočných podujatí ako napr. vianočného bazáru, Medzinárodného klubu žien. Peňažný výnos z predaných vecí dostali každý rok 2-3 školy alebo organizácie, ktorých výrobky nadácia prezentuje. "Zúčastňujeme sa Mikulášskych večierkov v školách, na ktorých obdarúvame deti. V tomto roku to bola Základná škola Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Základná škola internátna pre žiakov s poruchami reči, Klub rómskych žien vo Zvolene, Dom seniorov Archa v Bratislave a Diagnostické centrum v Záhorskej Bystrici. Nielem týmto ľuďom, ale aj čitateľom vášho denníka by som chcel popriať radostné, pokojné milostiplné vianočné sviatky a šťastlivý nový rok," dodáva exprezident Michal Kováč.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.