otcovi venoval jeho syn Eugene. Vyše hodinový dokument predstavil v rámci 8. ročníka Medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák. Bola to prvá príležitosť uzrieť film od jeho dokončenia. "Premiéru som v Košiciach urobil vďaka osobnému priateľstvu s riaditeľkou festivalu, pani Evou Děkanovskou. Chcel by som totiž, aby čo najviac televíznych staníc vysielalo film o mojom otcovi," prezradil mi Eugen Chaplin po uvedení hodinovej snímky, odpovedajúcej na množstvo mýtov, ktorými je opradený nestor filmovej grotesky.

Dokument s názvom The Honor (Hold) hovorí o paralele, ktorá existuje medzi Charlieho životom a jeho filmami, o Charliem ako filmárovi, producentovi, skladateľovi…

Detstvo Charlesa a jeho nevlastného brata Sydneyho nebolo ružové. Otec opúšťa rodinu a necháva ju úplne bez prostriedkov. Charlieho matka končí po šiestich rokoch psychicky vyčerpaná v nemocnici. Významnou príležitosťou bola ponuka úspešného majiteľa londýnskej divadelnej spoločnosti Freda Karna. Vo svojich osemnástich rokoch Chaplin dostáva prvé angažmán a vyráža do sveta. Najskôr je to Európa, ale už v roku 1910 prichádza do Ameriky. O dva roky má prvú ponuku z Broadwaya. Podpisuje zmluvu so spoločnosťou Keystone za týždennú mzdu 150 dolárov. Nastupuje na začiatku roku 1914 a za rok natočí 35 filmov.

Mýtus sukničkára

Kým Chaplin žal na pracovnom poli úspech za úspechom, v citovom živote a v láske prehrával. Ženatý bol štyrikrát. "Chcel som trochu poopraviť ten mýtus sukničkára. Môj film je vlastne odhalením jeho neznámej tváre - vykresľuje ho ako otca rodiny," začína rozprávať muž s typickými rysmi chaplinovského klanu. Podobný úsmev má aj jeho sestra Geraldine, ktorá je filmovou herečkou. Piate dieťa Charlieho a Oony žije striedavo v rodičovskom dome vo švajčiarskom Vevey a v Londýne. Rodina je roztrúsená po svete, väčšina z jej členov pôsobí v šoubiznise. "Keď prišiel otec do Hollywoodu, mal dvadsať rokov, bol mladý a prirodzene mal rád ženy. Veľmi rád sa zabával, ale postupom času mu práve ženy spôsobili veľa problémov. Existuje vôbec chlap, ktorý nemal problémy so ženami?" nadvihne Eugene šibalsky obočie.

Do prvého manželstva so sedemnásťročnou Mildred Harrisovou vstupoval jeho otec v roku 1918. Tento omyl ho pri rozvode po dvoch rokoch stál takmer 100 000 dolárov. Ani zväzok s osemnásťročnou Litou Greyovou, s ktorou mal dvoch synov, nevydržal dlho. Lita dostala desaťkrát viac ako Mildred a pri súde vykreslila bývalého manžela ako sexuálneho devianta. Ani tieto nepríjemné skúsenosti ho neodradili. V roku 1933 sa tajne žení s herečkou Paulette Goddardovou. Vydržal plných sedem rokov. O dva roky prehráva spor o otcovstvo s herečkou Joan Barryovou a musí platiť alimenty. V roku 1943 sú však všetky škandály zabudnuté. Do jeho života vstúpila osemnásťročná Oona O'Neilová. Chaplinovi dala osem detí. Ale nebola len matkou.

Oona O´Neilová

"Spolupracovala s otcom na niekoľkých scenároch a jej vplyv na otcov život sa premietol aj do celkového štýlu jeho práce. Matka bola tým človekom, ktorý si tiež zaslúži hold. Práve jej zásluhou, keďže bola vášnivou amtérskou filmárkou, sa zachovalo toľko cenného materiálu. V mojom filme je zverejnený po prvý raz," hovorí Eugene. "Zakladáme si na tom, aby tieto rodinné archívy boli vo veľmi dobrom stave. Je tam asi 35 hodín filmového materiálu. Všetko to, čo zachytáva rodinu, som zverejnil po prvý raz práve v tomto filme. Odhadujem, že v našom rodinnom archíve je 15 hodín materiálu. Väčšinou sú to zábery nás, detí. Matka používala kameru Bolex, starší typ, ešte na kľúčik. Dávali sa do nej kazety s trojminútovým filmom. Matka ich na konci každého roka zhromažďovala podľa ročníkov," hovorí Eugene. V dokumente ho vidíme ako batoľa, ktoré robí prvé krôčiky v obrovskej záhrade rodičovského domu v azylovom Vevey, okolo pobiehajú sestry a nadšený otec tlieska ako v cirkuse.

Diktátor v sídle diktátora

V United Artist, ktorú založil so svojimi priateľmi sa mu otvoril priestor na hľadanie nových formálnych i obsahových ciest, a tak postupne vznikli celovečerné filmy Zlaté opojenie, Cirkus, Svetlá veľkomesta alebo Moderná doba. Chaplinovi už nejde len o pobavenie diváka. Jeho filmy žalujú spoločnosť ľahostajnú voči bezvýchodiskovej situácii sociálne slabších vrstiev. Americká spoločnosť ho začína podozrievať so sympatií ku komunizmu. Takéto čosi odmieta. "Otec vždy tvrdil: 'Nedávam prednosť komunistickému režimu a neviem o tom čo má byť naozajstnou demokraciou, či majú v Moskve správnejšiu predstavu než vo Washingtone, Londýne alebo Paríži.' Nikdy nebol komunista, ale cítil sociálne."

Európa, ktorá práve zažívala nástup fašistickej ideológie, však mala vo svojom vzťahu k Chaplinovi celkom jasno. V Taliansku a Nemecku bola Moderná doba úplne zakázaná a chladne ju prijali aj vo Francúzsku. V roku 1938 nakrútil protifašistický zvukový film Diktátor a nemecká diplomacia prudko protestuje. Adolf Hitler dostal po zhliadnutí filmu niekoľkohodinový záchvat zúrivosti. Ani domáce publikum však neprijalo Diktátora úplne bez výhrad. Objavovali sa obvinenia z vojnového štvania či neamerickosti. "Zaujímavé je, že ani v Rusku, Rumunsku sa filmy o Chaplinovi nemohli premietať, ani neboli na ne zakúpené práva. A keď padol totalitný Ceauceskov režim, po páde železnej opony v sídle diktátora našli Chaplinovho Diktátora, práve ten zakázaný film. Zrejme si ho tajne doma prehrával."

Vlna zdrvujúcich kritík pokračovala aj po uvedení jeho filmu Monsieur Verdoux, a vyvrcholila kampaňou, ktorú na konci 40. rokov rozpútala takzvaná Komisia pre vyšetrovanie neamerickej činnosti. Chaplin ešte stačil v štátoch dokončiť film Svetlá rámp, ale jeho premiéra sa konala už v Londýne.

Šľachtic Charlie

V Amerike vydali na Chaplina zatykač, pre prípad, že by sa chcel niekedy ešte vrátiť. S rodinou sa preto usadzuje vo švajčiarskom Vevey, blízko Ženevského jazera. V roku 1953 mu udelili cenu Svetovej rady mieru. V pokojnom a tichom prostredí obrovskej záhrady vznikajú scenáre k jeho dvom posledným filmom, Kráľ v New Yorku a Grófka z Hongkongu. Posledný scenár už nestačil zrealizovať, vie o ňom iba rodina. Oona zachytila vzácnu chvíľu, keď dcéra Viktória skúša s otcom jednu zo scén. Na rukách má prirobené krídla. Nikdy nezrealizovaný scenár hovorí totiž o dievčati, ktoré sa narodilo s krídlami namiesto rúk.

Ani v pokročilom veku sa totiž Chaplin nevzdával práce na ďalších filmových projektoch. Spolupracuje s celou plejádou súčasných umelcov a komponuje hudbu k svojim starším nemým filmom. "Málokto vie o tom, že otec skladal hudbu. Práve preto som do svojho filmu zakomponoval aj hudobné čísla. Toto bola tiež jedna z jeho neznámych tvárí," prezrádza Eugene.

V roku 1973 dostáva Chaplin Oscara za scenár k filmu Svetlá rámp. Dokument Eugena Chaplina zachytáva zostarnutého kráľa filmovej grotesky, podopieraného Oonou, ako vstupuje po rokoch švajčiarskeho azylu na americkú pôdu. V očiach má slzy. "Išlo o zmierenie?" pýtam sa Eugena. "Tá cesta do Hollywoodu? Nuž, nebolo preňho ľahké prijať Oscara. Bál sa. Ale ja si myslím, že mal z toho celého napokon dobrý pocit."

O dva roky na to ho kráľovná Alžbeta povýšila do šľachtického stavu. V tom čase je už na invalidnom vozíku. Umiera vo veku 88 rokov.

Väčšina komikov žila v skutočnosti smutný život. Aký bol Charlie Chaplin v súkromí? "Môj otec nebol smutným človekom. V žiadnom prípade. Humor používal dokonca aj ako obranu. A keď prišiel do kontaktu s niekým, kto mu nebol sympatický a koho nemal rád, tak sa z neho vysmial. To bol spôsob jeho obrany. "

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.