Detský džavot, smiech, ale aj plač sa ozýva nepretržite od rána do večera. Niet sa čo čudovať. Na svedomí ho majú hneď tri ratolesti Pavla a Ľubice Beerových Paulínka, Beátka a Natálka. Roztomilé deťúrence sa narodili ako prvé košické trojčatá v novom miléniu bolo to presne 5. januára 2001. Len o štyri hodiny skôr sa v Banskej Bystrici narodili iné trojčatá, ktoré sa tak stali prvými miléniovými na Slovensku.
Tri malé dámy už čoskoro oslávia druhé narodeniny a tak sme zašli na návštevu. Privítala nás kompletná rodinka posilnená o pani Evu Timkovú, ktorá pomáha rodičom zvládať starostlivosť o deti. Práce s nimi je tri krát viac a tak sa Miestna časť Košice - Západ postarala poskytnutím opatrovateľskej služby o čiastočné odbremenenie rodičov od množstva povinností, ktoré majú. Dievčatká z nášho príchodu neboli vôbec rozpačité a keďže predsa len v sebe nezaprú budúce ženy, okamžite sa začali zaujímať najmä o kolegu fotografa. Izbu dokázali v okamihu zapratať hračkami. Žičlivé srdiečka v sebe nezapreli a tak návštevu pohostili po svojom. Kým sme sa rozprávali s ich rodičmi, nosili nám hračky, až sme boli nimi totálne zavalení.
"Paulínka je naša najstaršia, potom sa narodila Beátka a nakoniec Natálka. Ale rozdiel medzi príchodom najstaršej a najmladšej bol len tri minúty," s úsmevom spomína pani Ľubica. "Teraz sú to už veľké slečny, chodia, rozprávajú, pýtajú sa na nočník. Plienky im už dávam len tri krát denne, keď idú vonku a na spanie. Keď niečo potrebujú, vedia si to už povedať."
Hoci sú to trojičky a všetko dcérky, už sa prejavujú povahovo individuálne. Najstaršia Paulínka je najzodpovednejšia. Keď mamka niečo povie jej sestričke, príde a aj ona ju napomenie. Je to rodený vodca. Beátka je najväčšie šidlo, poradiť si s ňou dá rodičom najviac zabrať. Keď povie nie, tak nie. Natálka, tá je pre zmenu najpokojnejšia. Ako hovorí jej otec, s ňou manžel problémy mať nebude.
"Nekupujem im rovnaké hračky. Ale aj keď dostanú to isté, nasleduje bitka a naťahovačky. Každá chce tú hračku, ktorú má tá druhá. Po čase si ich však pekne rozdelia a keď si niektorá obľúbi hračku, ostatné to rešpektujú," hovorí pani Ľubica. Pochvaľuje si, že aspoň s jedlom nie je problém. Deťúrence jedia všetko.
Pani Timková, ktorej deti hovoria takisto mama, trávi v rodine Beerových osem hodín každý pracovný deň a tak deťúrence dôverne pozná. Keďže má aj vlastné dve deti, zaujímalo nás, či sú malé slečny Beerové iné, ako boli jej deti, keď boli v podobnom veku. "Je to niečo celkom iné, keď sú tri deti spolu v rovnakom veku. Sú živšie, priebojnejšie a šikovnejšie. Musia bojovať, vládne medzi nimi konkurencia, čo im pomáha rýchlejšie sa vyvíjať."
Pani Timková môže deťom pomáhať až do troch rokov ich veku. Dovtedy ostane pri nich aj ich mamka, dovtedy totiž bude dostávať materskú. A čo potom? "To netuším, nemám sa kam vrátiť, pretože pred nástupom na materskú som bola bez práce. Firma, v ktorej som pracovala, nám pol roka nevyplatila mzdy, skrachovala a tak som mala problém aj pri vybavovaní materskej. Doteraz sa súdim o doplatenie mzdy. Robila som v Prešove na geodézii, mám stavebnú priemyslovku. Už som sa snažila zháňať prácu, ale keď som povedala, že mám tri deti, pozerali na mňa, ako keby som mala mor. Máme to po finančnej stránke komplikované. Doteraz sme len na plienky mesačne dávali štyri- až päťtisíc. Teraz, keď začali chodiť na nočník, je to menej, asi tritisíc. Tieto peniaze za jednorazové plienky idú vlastne do kontajnera, ale vďakabohu za ne. Pomáhajú nám najmä známi, keďže babičku nemáme, tým, že nosia pre deti darčeky alebo šaty," hovorí pani Ľubica.
Hovorí, že najhoršie obdobie majú za sebou. Teraz malé už samé idú po schodoch, šantia na preliezkach a dokonca už samé bicyklujú na trojkolkách, čomu sa čudujú všetci, čo vedia, že sú to len dvojročné deti. Milujú, keď ich rodičia vezmú na veľký bicykel. Ocino, ako sa patrí, si naloží dve, jednu pred seba, druhú za seba a mamina si vezme k sebe tretiu. "Keď vytiahneme bicykle, presne vedia, kde ktorá sedí," smeje sa mamka. Majú aj staršiu škodovku, keď sa ide na rodinný výlet, je naložená doslova na prasknutie. "A najlepšie potom je, keď sa nám nepodarí naštartovať a musíme to všetko naspäť vykladať," pokýval hlavou pán Pavol. Prezradil nám, že už sa nevie dočkať, kedy budú slečny veľké a on im napíše veľký zoznam domácich prác a konečne spokojne pôjde s kamarátmi na pivo. Teraz všetok čas venuje svojim štyrom dámam. Tým trom najmenším nedokáže odolať a trávi hraním sa s nimi celé popoludnia, čo si manželka nevie vynachváliť. "A veľmi veľa ich vie pri hre aj naučiť," dodáva.
"Najväčšie horory zažívame, keď sú choré. Len čo sa jedna vylieči, druhá ochorie," poznamenala pani Ľubica. Ozaj, zdá sa jej, že sú deti nejakým spôsobom previazané, keď začne plakať jedna, pridá sa aj druhá? "Dve z týchto našich deťúreniec sú zároveň aj jednovaječné dvojčatá, ale dodnes neviem, ktoré. Povedali mi, že prvá a druhá, ale podľa krvnej skupiny je to prvá a tretia. A práve pri Natálke a Pavlínke sa mi stáva, že keď začne plakať jedna, začne aj druhá. Ale všetky tri sa majú radi, poznajú sa, hocikedy sa vybozkávajú."
V tomto veku sa už dajú rozoznať, ale keď boli menšie, boli rovnaké. Pani Timková ich najlepšie rozoznala podľa kriku, ako s úsmevom poznamenala. "Obidve, aj mňa aj mamku volajú mama, mama, ale akonáhle príde otec z roboty, v momente sú zavesené na ňom." Nuž, asi už teraz tušia, kto prináša do domácnosti peniažky a tak si ako správne baby omotávajú ocka okolo prsta... Ten síce chcel pôvodne aj syna, ale s babincom sa už zmieril. Hovorí, že hneď na jar začne s nimi hrávať futbal. Už im aj rozdelil pozície, jedna bude brankárka, ďalšia bude hrať v pozícii obrancu a tretia bude zadným stopérom. Doplniť jedenástku, to už na dvore asi problém nebude. Dievčatká akoby chceli ocinovi odškodniť to, že nemá syna, a tak verte či nie, ale medzi ich najobľúbenejšie hračky patria autíčka. Keď sa hrajú s bábikou, posadia ju na autíčko a spokojné sú aj ony, aj ocino.
Blížia sa Vianoce a tak trom malým slečinkám pribudnú ďalšie hračky. Mamka to má ťažké, nakúpené darčeky pomaličky rozdáva už teraz. Tie tri malé neposednice ich totiž stále nájdu. Dokonale zmapované majú aj všetky skrýše s cukríkmi a čokoládou. Ale pod stromčekom si určite niečo nájdu. A rodičia? Pre tých sú určite najkrajším darčekom ich tri malé nezbednice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
