východu sa momentálne v Ústave jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského slovenský jazyk učí viacero študentov z pre nás exotických krajín. Poprvýkrát v živote budú prežívať Vianoce v krajine, kde je zima naozaj zimou. Veď v takej Keni, Palestíne, Peru, Kolumbii, Paraguaji, či trebárs v Turecku sa na väčšine územia so snežnými vločkami často nestretávajú.

Mladí ľudia sa rozhodli učiť slovanský jazyk a s tým súvisí snaha prispôsobiť sa tradíciám krajiny, v ktorej sa nachádzajú. Teda aspoň čiastočne. Vedenie školy pre nich pripravilo vianočné posedenie na slovenský spôsob, pričom nechýbajú ani darčeky.

"Prežijú typické slovenské Vvianoce, so všetkým čo k tomu patrí. Kapustnicu im však neponúkneme, predsa len, mnohí z nich nie sú na toto jedlo zvyknutí. Oplátky s medom, prekrajovanie jabĺčka, orechové škrupinky im však dáme a ukážeme. Spoločne zaspievame Tichú noc, každý vo svojom vlastnom jazyku," hovorí vedúca pedagogického oddelenia Ústavu jazykovej prípravy Ľudmila Sabová.

Pre Erica z africkej Kene nie sú však Vianoce ničím nezvyčajným. "U nás to prebieha zrejme podobne ako u vás. Aspoň čo som počul. Na Štedrý večer usporadúvame rodinnú oslavu, vymieňame si dary," hovorí Eric a keď ho podpichneme, či medzi podarúnky patrí trebárs i auto, odpovedá: "Kdeže, na to väčšina ľudí v krajine nemá, postačí i maličkosť. Rozdiel medzi Vianocami u vás a v Keni je v tom, že stromček pre nás nie je podstatný. Niekto si ho zadováži, ale väčšina nie. Počas večere si pochutnávame na mäsovej špecialite Ňama čomba. Pijeme pivo, deti nealko, ženy upečú koláče."

Miguel z Kolumbie sa už na Vianoce na Slovensku teší. Lámanou slovenčinou hovorí, že o nich veľ počul a chce to zažiť na vlastnej koži. "Doma vždy máme stromček, ktorý ozdobíme a položíme k nemu betlehem. Stretne sa celá rodina, diskutuje, pripraví sa dobré jedlo, zväčša mäso. Pijeme typický alkohol Aquardijende, ktorý má 60 percent. Vymeníme si darčeky a vyjdeme pred dom, kde sa spustí veľký ohňostroj."

Až z Paraguaja sa prišiel na Slovensko vzdelávať Paolo.

"Na Vianoce sa v Paraguaji stretáva celá rodina, sedíme okolo stola a rozprávame sa. Najprv má príhovor otec, potom mama. Ide o taký odkaz s ohľadom na minulosť, budúcnosť i kresťanské tradície. Potom sa najeme, dáme si bravčové mäso a ryby, ktoré zajedáme sladkým chlebom s ovocím. Pije sa domáce pivo a kokteil. Deti chodia a spievajú, všetci sa vyberieme deň po Štedrom večeri do kostola."

V Peru sa po Štedrom večere a po jedle všetci presúvajú do mesta, kde je obrovský ohňostroj. "Je to niečo úžasné, keď sa nevečeriame, odchádzame do kostola a odtiaľ nás už láka len vedomie, že o polnoci zasvieti obloha. Vienočný strom však nemáme, nie je pre nás typický. Máme len jasličky, ktoré neskôr dávame pred vere domu. Skupiny detí chodia od dverí k dverám a spievajú. Za to dostávajú ovocie, či sladkosti," spomína si na Vianoce v rodnej krajine Gonzalo. Ako hovorí, taktiež chodieval spievať a občas dostal i peniaze. "U nás je veľa chudobných a oni to majú naozaj ťažké. nemajú vianoce. Akurát im v meste dajú tanier polievky, no darčeky, rodinná oslava chýbajú."

Mamun a Shady dorazili na Slovensko z Palestíny.

"My vianoce nemáme, my máme svätý mesiac ramadán. Skončil začiatkom decembra. Máme však tri mestá, kde sa kresťanské tradície uctievajú. Chodí Santa Claus, rozdáva darčeky a mesto je pekne vyzdobené," tvrdia Mamun a Shady, ktorí sú obaja moslimovia. "Počas ramadánu celý mesiac nejeme v čase, keď je na oblohe slnko. Toto sú naše Vianoce, nemáme stromček, chodievame do mešity. Kamaráti a rodina sú spolu, navštevujú sa, jedia zákusky, pijú čierny čaj, žiaden alkohol. Nájdu sa však i takí, ktorí si dajú, mysliac si, že ich Alah nevidí ale pravý svätý nepije. Vojna by mala mať počas ramadánu prestávku, no často sa prelieva i počas svätého mesiaca krv."

Mladá slečna menom Denisa pochádza z Turecka. Podobne ako jej kamaráti z Palestíny, ani ona Vianoce nepozná.

"My ich nemáme, sme moslimovia. Oslavujeme však Nový rok. A to poriadne. Pečieme morku, tancujeme. Záleží od ľudí, kto si čo vymyslí. Oslavy sú však bujaré, počas ktorých si vymeníme i drobné darčeky s ľuďmi, s ktorými sa bavíme."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.