divadelným hercom. Dosť skoro sa oženil, narodil sa syn Jakub (dnes má pätnásť), ale manželstvo skončilo rozvodom. No nedávno prišla svadba s priateľkou Lenkou a v lete dcérka Paulínka (3500 gramov, 51 centimetrov). Jeho tvár z filmov a seriálov na televíznej obrazovke je rovnako známa ako jeho hlas z dabingu (nedávno ho požičal večne hladnému šabľozubému tigrovi Diegovi v animovanom kinohite Doba ľadová). Člen Činohry Slovenského národného divadla Ján Kroner.
Máme zistené, že malý Janko Kroner písal Ježiškovi listy.
"Chcel som od neho lyže, korčule... Akurát ma raz Ježiško nazlostil, lebo mi síce dal korčule, ale topánky ku korčuliam nie, priniesol mi len nože, ktoré sa mali primontovať k topánkam, tak som si ich musel montovať k mojim starým rozčaptaným topánkam, a tak som sa nikdy poriadne nenaučil korčuľovať. Závidel som kamarátom, ktorým Ježiško doniesol kanady to boli vtedy korčule aj s topánkou."
Pamätáte si ešte, ako ste tie listy formulovali?
"Asi ´Milý Ježiško, želal by som si na Vianoce...´ Inak, mojím najlepším darčekom bol traktor - pasák na baterky, čo vnútri svietil červeným svetielkom, piesty sa mu hýbali a chodil dopredu aj dozadu, stál 50 korún. Pri výklade, v ktorom bol, som vždy ostal stáť a toľko som mame rozprával, že toto keby mi Ježiško priniesol, až mi ho priniesol. Ten pasák som mal, až kým som šiel na vojnu, ale kým som sa z nej vrátil, synovci mi ho pokazili."
A tie listy ste potom dávali rodičom, aby ich poslali?
"Veď ich aj poslali, lebo všetko, čo som tam napísal, som aj dostal. Teda, až na tie topánky, tie Ježiškovi nezabudnem."
Mimochodom, kedy ste sa vlastne dozvedeli, že Ježiško nie je?
"Keď moje staršie dve sestry snorili po byte, pochopil som, čo hľadajú, potom mi ukázali tajnú skrýšu našej mamy, kde bol zabalený jeden darček. Budú tento článok čítať aj deti? Aha, tak beriem späť, milé deti, darčeky naozaj nosí Ježiško."
Predstierali ste aj po hroznom spoznaní pravdy rodičom, že stále neviete, že darčeky dávajú pod stromček oni?
"Ja som nikdy nevedel klamať, lebo mi pri tom vždy červeneli uši, horeli mi, farba mojich uší ma vždy prezrádzala."
Čo prinesie Ježiško vašej, ešte len štvormesačnej dcérke, Paulínke?
"Musím sa jej opýtať, čo mu mám napísať."
Veď tá vám aj tak ešte nič nepovie, či áno?
"Ále povie ga ga, gi gi, b b, už má veľa slov a ja to z toho musím vyrozumieť. Ešte neviem, čo to bude, ale malo by to byť niečo farebné, malo by to hrkať a malo by sa to dať cucať, lebo teraz je v štádiu, že si všetko dáva do úst. Čiže Ježiško jej prinesie zdravotne nezávadné farebné hrkajúce niečo."
Aká vlastne Paulínka je, predstavte nám ju.
"Veľmi milá a veselá, celé dopoludnie sa v kuse smeje, poobede už trochu menej a večer ešte menej. V obchodoch svojim smiechom budí pozornosť ľudí aj predavačiek, smeje sa na každého, kto sa nad ňu skloní."
Ako dlho sa vám darilo vďaka ´story´ o Ježiškovi ťahať za nos vášho dnes už 15-ročného syna Jakuba?
"Až do škôlky, keď mal päť rokov, tam mu to asi kamaráti vysvetlili. A raz doma potom objavil aj nejakého Mikuláša. Darčeky sme pred ním schovávali vysoko v skrini, kam nedosiahol."
Čím sú pre vás osobne Vianoce príjemné?
"Tým, že mám štyri dni voľno. S rodinkou už tradične utekáme z mesta na hory, kde je sneh a dá sa lyžovať, zatiaľ čo ostatní podliehajú vianočnej horúčke a nákupom. Práve som si uvedomil, že ešte nemám kúpené žiadne darčeky..."
Zdá sa, akoby dnes mnohí z nás predvianočné obdobie psychicky nezvládali.
"Vianoce sa stali viac materiálnymi, častokrát, keď už konečne skončí vianočná večera, tak žena matka je z tých posledných dní totálne vyčerpaná. Všetci pred Vianocami stresujú, behajú po obchodoch, rýchlo umývajú okná, upratujú, varia a pečú všetkého tak veľa ako v továrni. Veď Vianoce by mali byť sviatkami pokoja. Možno by sme si mohli dať tie darčeky v januári alebo novembri a na Vianoce naozaj len niečo skromné, aby už konečne raz boli naozaj pokojné."
Čo nájde pod vianočným stromčekom Jakub?
"Dohodli sme sa, že si obaja kúpime ´kanady´ a budeme sa učiť korčuľovať, lebo Jakub začal chodiť na hokej, už má síce pätnásť, takže ligový hráč už z neho nebude, ale aj tak je to fajn."
A ako strávite Silvester?
"Na Silvestra nehrám, asi budeme doma. Budú opäť delobuchy, Paulínka sa bude báť. Aj keď bol Jakub malý, o päť minút dvanásť sme ho už brali na ruky a vysvetľovali mu, že to nie je vojna, že to len nejakí blázni sa rozhodli oslavovať výbuchmi. Ja doteraz nechápem, prečo pri oslavovaní nestačí, keď ľudia tancujú, spievajú a bozkávajú sa, ale musí sa aj strieľať."
Autor: lp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
