parádnu dvojdielnu korunu: V prvom obraze Najvyšší súd (NS) definitívne zastavil stíhanie Lexu v kauze zavlečenia - z titulu platnosti Mečiarovej amnestie, pochopiteľne. Pokračovanie obstarala Súdna rada, ktorá si doslova vychutnala svoju najdôležitejšiu kompetenciu - už v prvom kole zvolila predsedu NS, ktorý sa bude aj nasledujúcich päť rokov volať Štefan Harabin. Pravdu povediac, horšie meno už dostať nemohol...
Verdikt v Lexovej kauze sa formálne azda dá obhájiť, napriek tomu je to nehoráznosť, akej sa slušný súd nemôže dopustiť. K Mečiarovým amnestiám existujú dva nálezy Ústavného súdu - nie jeden, ako sa všeobecne mieni. Sú vo vzájomnom rozpore (asi päťkrát sme o tom už písali) a sťažnosti Generálneho prokurátora sa dalo vyhovieť tým, že by NS akceptoval jeho právny výklad. V spornej právnej situácii by to bol jediný normálny a morálny postup - zákony sú totiž iba prostriedok, cez ktorý majú súdy vykonávať spravodlivosť. Ak je skutkový stav nejasný (a konflikt nálezov bývalých senátov ÚS, Šafárikovho a Drgoncovho, je modelovým príkladom takej situácie), tak je vecou prirodzeného zmyslu pre spravodlivosť, aby jej súd umožnil priechod. Teda v našom prípade pokračovanie trestného stíhania, ktoré jediné môže rozhodnúť o vine alebo nevine. Kedže sa NS priklonil k výkladu, ktorý cestu spravodlivosti zahatal, podal iba dôkaz o dezolátnom morálnom stave, v ktorom sa nachádza.
Zvolenie Harabina len trikrát červeným podtrhlo, že justícia je v tejto chvíli malomocný úd verejnej moci na Slovensku. O kvalitách kandidáta svedčí najlepšie, že je pravdepodobne jediným sudcom v slnečnej sústave, ktorým má ústavným súdom vlastného štátu potvrdené, že podáva právne nekvalifikované podnety (sudca!!). "Podarilo" sa mu totiž žiadať od ÚS, aby zrušil uznesenie o návrhu na jeho odvolanie, ktorý vláda dala do NR SR. Pointa je v tom, že uznesenie nie je zákon, nemôže teda byť ani v kompetencii ÚS jeho zrušenie. Toto predseda NS nevedel - asi preto ho zvolili...
Keď Harabinovi podnet neprijali, obrátil sa na európsky súd v Štrasburgu, čím sa stal - pre zmenu - jediným najvyšším sudcom vo vesmíre, ktorý žaloval štát, ktorého je jedným z najvyšších ústavných činiteľov. Pýtal ako odškodné 22 miliónov Sk - čo je asi tiež rekord svojho druhu. Mal dobré argumenty - toto počúvajte: Gaulieder dostal milión a bol iba jeden zo 150-členného parlamentu, on je ale najvyšší sudca, ústavne na úrovni predsedu vlády, takže mu prislúcha 20-krát vyššia suma!
Harabin, ako jeden z vysokých ústavných činiteľov, robil hanbu každým svojim pohybom. Niektoré veci zostali aj nepovšimnuté. Napríklad pred mesiacom hostil maďarského kolegu, Zoltána Lomniciho. Mediálny výstup zo stretnutia bol skľučujúci - na Slovensku je justícia gniavená, aj korupcia bujnie, lebo sú nízke platy. Maďar - naopak - ako dobrý reprezentant svojho štátu tvrdil, že o korupčnom prípade v maďarskom súdnictve nepočul už roky (!!) a peňazí majú tiež dosť. Toto išlo na verejnosť. Zhodou okolností práve v tom týždni vydal budapeštiansky mestský súd smernicu, podľa ktorej sa nemôže pojednávať večer po šiestej, lebo je drahý elektrický prúd, a písať uznesenia majú sudcovia malým písmom, aby šetrili papier. Rozumiete tomu - Harabin z nenávisti k politickej garnitúre ohovára vlastný štát zoči-voči Maďarovi, ktorý klame, až sa hory zelenajú, len aby nepoškodil imidž štátu, ktorý reprezentuje.
Rekapitulovať Harabinove kauzy a škandály je beznádejné podujatie na tri ďalšie články. Spomeňme ten posledný; pred včerajšou voľbou dal vyplatiť odmeny na Najvyššom súde, pričom tí dvaja, ktorí ho do tejto voľby navrhli za kandidáta na predsedu, dostali skoro najvyššie. Šesťcifernými sumami im konkurovali iba tí dvaja, ktorí rozhodli o zastavení stíhania Lexu. A ten jeden, ktorý ako tretí člen senátu hlasoval proti, dostal ako celoročnú odmenu NULA Sk.
Slovenské súdnictvo je v morálnom bankrote (paušálne - samozrejme, že slušným medzi nimi sa ospravedlňujeme, ale celok vyzerá príšerne). Táto voľba, o ktorej rozhodol sám Harabin vlastným hlasom (10 z 18, keby nehlasoval, nevyhrá), len s obrovskou silou opätovne upozornila, že márna je aj Súdna rada, márne sú volania, prosby aj hrozby. Justícia je totálne nereformovaný, z komunizmu do demokracie vrastený apendix, ktorý si žiada operáciu radikálnym rezom. Je najvyšší čas, najvyšší sudca je toho živou pripomienkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
