v sebe, rozdať láskavosť, teplý úsmev či pohladenie. Pod vianočným stromčekom potešiť blízkych, kus svojho vnútra vrúcne fúknuť spriaznenej duši.
Milí drahí,
je to i čas besného naháňania darčekov, skupúvania nezmyslov, čas nadávok i obzvlášť diétnej výplaty. Konečne sa budeme môcť nažrať do prasknutia, polihovať, alebo len tak si lúskať búrske oriešky. Darovať pyžamo, zinkasovať ponožky a čiapku a posledný darček od senilnej babičky nechať nepovšimnute ležať pri spadnutej ozdobe.
Milí drahí,
nie každý koláč sa vydarí, do klobás sa pomelie čokoľvek a hovädzie je z mesiaca na mesiac staršie. Ani maslo nie je čo bývalo a bavlnené sa zrazí už pri skúšaní. Čmug z blšáku nefunguje nie kvôli starým baterkám, ale preto, že dvojdecky z Mariahilfe Strasse sú vystresované z dlhej cesty z Ázie.
Milí drahí,
je čas Vianoc, najkrajší sviatok roka, nepreležte ho doma, rozhýbte svoje zmľandravené telá, zájdite do divadla, či do kostola, veď už môžu aj súdruhovia. Podržte dvere nákupmi a upratovaním uštvanej susede, usmejte sa na pracovitého starca moriaceho sa so zamrznutým snehom na chodníku pred vaším vchodom a svojej žene neklamte aspoň na Štedrý večer.
Milí drahí,
je čas Vianoc, žlčníkových záchvatov, infarktov a samovrážd. Žena si zamestnanie nehľadá, syna vyhodili z vysokej, dcéra nečakane otehotnela a chce sa vydávať, bár jej sotva ide na sedemnásty a najmladší si už pichol pervitín. Je čas zamyslieť sa nad zmyslom života, nad podstatou sveta a úlohou nášho bytia v ňom.
Milí drahí,
loviac klobásku-sirôtku v riedkej kapustnici uvedomujeme si vlastnú ničotnosť. Prach sme a na prach sa obrátime.
Nasrať na taký život.
Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
