Pri voľbe motívu koľajiska sa veľmi vyplatí postupovať plánovite a nezabúdať zároveň na jeho hlavnú funkčnú časť - železničnú trať.
V skutočnosti každá trať vedie odniekiaľ niekam a spája najmenej dve geograficky vzdialené miesta. Takáto trať sa nazýva otvorená a obvykle tomu zodpovedá model jednokoľajovej vedľajšej alebo miestnej trate. Na uzatvorenej trati premáva vlak jedným smerom a bez zmeny smeru jazdy sa vracia na miesto, z ktorého vyšiel. V skutočnosti je možné takúto prevádzku vidieť iba na okružných tratiach mestských rýchloželeníc. V modeli si takto vyriešime ťažkosti spôsobené obmedzeným priestorom, s ktorým väčšinou máme možnosť disponovať. V tejto súvislosti je dôležité sa vyhnúť situácii, kedy by na trati bola len jedna stanica - vlak potom premáva "bezcielne" v kruhu. Ak však nemáme inú možnosť, snažíme sa aspoň časť trate viesť pod vrchom alebo iným vhodným spôsobom zakryť. Na takejto trati sa však už môžu objaviť aj rýchlikové súpravy a celý charakter železnice sa týmto mení na úsek hlavnej trate, kde rýchliky nemusia zastavovať v každej vybudovanej stanici. Najmodelovejšou a teda ideálnou zostavou je vedľajšia alebo miestna trať, ktorá v stanici nadväzuje na hlavnú. Takáto prevádzka sa nazýva kombinovaná a vyzdvihuje predovšetkým dopravu na vedľajšej trati, ktorá má jasný význam, čím sa stáva modelovo vernou. Hlavná trať sa týmto obmedzuje skutočne len na malý úsek okolo spoločnej stanice a vhodné je zvyšnú časť skryť do tunela, kde vlak môže čakať na svoj najbližší plánovaný prechod stanicou.
Riešenie návrhov koľajísk a zvlášť železničných tratí si od začiatku vyžaduje trpezlivú a hlavne dôslednú činnosť v práci s materiálmi zaoberajúcimi sa železničnou problematikou. V opačnom prípade si aj napriek dobrému úmyslu modelovú krajinu zariadime nelogickými útvarmi, ktoré odhalí aj nezainteresovaný pozorovateľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
