pomôcť ľuďom, ktorí ich pomoc potrebujú. Niektoré americké metropoly sú domovom rôznych kultúr. V New Yorku žije veľa židov, ktorí síce neoslavujú Vianoce, ale ktorým na obdobie vianočných sviatkov pripadá Chanuka. Druhý sviatok vianočný patrí africkej tradícii - sviatok je nazvaný kvanza. Kvanza je predovšetkým duchovná záležitosť. Afričania spievajú, tancujú, ale hlavne veľa rozprávajú. Ale vráťme sa späť k tradičným americkým zvykom. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať pečený moriak doplnený všetkými možnými dobrotami. Hovorí sa, že umením kuchárky nie je upiecť dobrého moriaka, ale použiť z neho všetky zbytky na prípravu ďalších sviatočných pokrmov. Vianočný stromček hýri farbami. No a pod stromčekom nesmú chýbať darčeky, ktoré si deti rozbalia až po štedrovečernom spánku. Merry Christmas!
U Maďarov patria Vianoce medzi najvýznamnejšie sviatky v roku. Vianoce tam majú hlboké korene aj preto, lebo na druhý sviatok vianočný si všetci kresťania pripomínajú svätého Štefana, zakladateľa historického maďarského štátu. U Maďarov sú preto Vianoce nielen cirkevným, ale aj skutočne celonárodným sviatkom. Vo väčšine maďarských rodín sa Vianoce začínajú upečením tradičného svätoštefanského koláča, ktorý sa prvú adventnú nedeľu uloží na kraj stola a musí tam vydržať až do Troch kráľov. Pod obrus sa na začiatku adventu uložia zrnká obilia a trošku sena, symbolizujúceho vďačnosť dobrého hospodára za dary zeme. Po celodennom pôste sa na štedrovečernom stole objaví bohatá večera, ktorá sa začína hneď po zotmení alebo po východe prvej hviezdy. Rodina sa postaví k stolu a pomodlí sa. Hospodár s pohárom dobrého vína v ruke prednesie prípitok. Neskôr gazdiná pokropí všetko v dome svätenou vodou. Večera pokračuje rozdeľovaním jablka. Každý člen rodiny sa rozdelí o svoje jablko s ostatnými na znak toho, že jeden s druhým môže vždy počítať. Výnimku tvoria dievčatá, ktoré sa idú vydávať. Jablká si nechávajú. Po Novom roku majú s nimi vyjsť na ulicu a za prvého chlapca, ktorého uvidia sa majú vydať. Nasledujú oblátky s medom a cesnakom. Potom prichádza na rad neodmysliteľné "halászlé", čo je vlastne rybacia polievka, ktorá musí byť poriadne pikantná. Po polievke nasleduje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. A to všetko treba zapiť dobrým vínom z vlastnej úrody. Po večeri, rozbaľovaní darčekov a hodín rodinnej pohody sa už všetci tešia na polnočnú omšu - dôležitú cirkevnú, ale aj spoločenskú povinnosť. Kellemes Karácsony!
Rakúske Vianoce sa začínajú už 1.decembra, keď deti otvoria prvé dvierka v adventnom kalendári. Vo Viedni sa začínajú Vianoce už 18. novembra, keď sa otvárajú brány prvých adventných trhov. Vonia to tam punčom, klobásami, pečenými gaštanmi a vareným vínom. Podľa prastarého zvyku si Rakúšania na svätú Barboru zaobstarajú rozkvitnutú čerešňu. Dievčatá dokonca veria, že čím viac je rozkvitnutá, tým skôr sa vydajú. Advent je čas na pečenie rakúskych vianočiek alebo šatôčiek, pretože sa tieto dobroty musia dlho odležať v komore. Tradičnými štedrovečernými jedlami sú ryby a hydina. I v rakúskych domovoch sa objaví pod stromčekom kopa darčekov. Frohe Weihnachten!
Slovenskí Rómovia volajú Vianoce Karačoňa. V ich oslavách sa prelínajú prvky prevzaté od majoritnej spoločnosti s ich vlastnými rómskymi tradíciami, v ktorých sa už po stovky rokov odráža ich indický pôvod. Medzi tieto tradície patria odpustenie, zmierenie a spomínanie na zosnulých príbuzných. Vianoce využívajú najmä na posilnenie medzi ľuďmi v rodine. Duchom mŕtvych predkov hovoria mule a Rómovia sa s nimi snažia vychádzať za dobre. V čase Vianoc si predkov zmierujú jedlom, ktoré dajú na okno alebo do rohu miestnosti, aby ich nechodili strašiť. Medzi štedrovečernými dobrotami nesmie chýbať kapusta, fazuľa so slivkami, zemiaky alebo pirohy plnené varenými zemiakmi - pišot. Dnes už Vianoce nie sú to, čo bývali, ale aj tak zostávajú pre Rómov sviatkom, keď sa všetci zídu a jedia rôzne jedlá, zaspievajú si staré rómske pesničky a poprajú si veľa šťastia. Bachtaľi Karačoňa!
Autor: Katka HOLEČKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
