domáceho chovu a dopestované plodiny sú rovnaké, čo sa odráža aj v kuchyniach balkánskych štátov.
V bulharskej kuchyni sa najprv pozrime na polievky. Väčšinou ich varia zo zeleniny a príjemnú nakyslastú chuť im dodáva jogurt. Práve ten používajú v Bulharsku pri príprave jedál tak často ako naše gazdinky smotanu. Ako prílohy do polievky dávajú mäsové guľky, zeleninu alebo kúsky hydinového mäsa. Pri mori sa nachádajúce sa Bulharsko má samozrejme v jedálnom lístku hojné zastupenie rýb, rakov, ustríc a iných morských živočíchov. Domáci ale i zahraniční turisti si najviac pochutnávajú na oleji do chrumkava upečených malých
rybách - sardinkách, sardeláchm ku ktorým núkajú citrón, šaláty s citrónovo-olejovým nálevom alebo olivy.
Z mäsa sú obľúbené jahňacie a baranie. Pečú ich predovšetkým vcelku na ražni, korenia cesnakom a červenou cibuľou a pri pečení natierajú olejom alebo maslom. Z baranieho mäsa, ryže, zemiakov a paradajok vzniká džuveč a musaka, ktoré nájdeme v jedálničku všetkých národov žijúcich na Balkáne. Na kuchyne susediacich štátov mala samozrejme vplyv aj dlhoročná turecká nadvláda z čoho vyplýva aj jazykovo veľmi podobné pomenovnie jedál. Napríklad na rošte upečené bulharské klobásky - kebab a srbské čevabčiči, korenené a na masti pečené mäsové pagáčiky - kjufte sa jazykovo pododobá na turecký kaftan.
Bulharské dezerty sú pre našinca príliš sladké. Základnými surovinami pri ich príprave sú mandle, orechy, med a cukrový sirup (račel, baklava). Po jedle sa vždy podáva turecká káva.
Podobne ako v Bulharsku cítiť turecký vplyv i v Grécku, čo sa gastronómie týka - pri pobreží a vo veľkých mestách aj vplyv talianskej kuchyne. Historická stravovacia kultúra sa najviac zachovala v horách, resp. obnovila sa kvôli cestovnému ruchu. Odhliadnuc od týchto skutočností, v dnešnom Grécku sa iba ťažko hľadajú stopy starovekej gastronómie.
Gréci konzumujú najmä, ryby, raky, ustrice, rozšírené je pestovanie olív. Z nich sa robia predjedlá a používajú ich na ochutenie pokrmov a prešujú aj olej vynikajúcj kvality. Na jedálníčku je i hovädzie, baranie a kozie mäso, bravčové už i vzhľadom na teplú klímu sa na tanieroch vyskytuje pomenej. Veľmi dobrú kavlitu má dopestované ovocie, z ktorých pripravujú ovocné šaláty a v horúcich mesiacoch sa z nich konzumuje šťava.
Turecká ríša sa rozprestierala od strednej Ázie skoro po Viedeň. A práve zásluhou Turecka sa dostala aj do našich kuchýň paprika, paradajky podľa tureckého vzoru sa ujal zvyk pitia čiernej kávy.
Pretože dve tretiny obyvateľov Turecka sú mohamedáni, táto skutočnosť ovplyvnila aj stravovacie zvyklosti. Bravčové mäsao a varenie na bravčovej masti je tabu, zato sa konzumujú vo veľkej miere dary mora. Ako predjedlo ponúkajú paštéty, klobásky a kaviár, ktorý sa podáva s najemno posekanými uhorkami. Charakteristickým jedlom je musaka (ako v Bulharsku) a pilav z baranieho mäsa, ryže a korenín, ktorý sa dá prirovnať rizotu. Turci svoje jedlá hojne korenia najmä červenou cibuľou, cesnakom, čiernym korením a kyslastým jogurtom. V Turecku taktiež dozrieva vynikajúce ovocie - figy, melóny, jahody, hrozno, hrušky. Hrozienka patria k veľmi dôležitým vývozným artiklom. Najznámejším alkoholom Turkov je sladkasté Raki s chuťou anízu. Turecko bez kávy si ani nevieme predstaviť. Jej príprava je vždy malým obradon. Jemne pomletú kávu varia v špeciálnych hrncoch spolu s cukrom a pri podávaní musí byť na jej povrchu pena. (Nabudúce: Ruská a poľská kuchyňa).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
