sa to aj našich miest, ktoré sa v dávnej minulosti považovali za európske. Európskym mestom boli aj Košice. Aspoň o tom vedeli v roku 1674 tí, ktorí si prečítali cestopisné a historicko-zemepisné štúdie, kde boli vyobrazené európske mestá. Medzi nimi aj Košice, presnejšie ich veduta.
V roku 1604 bolo v Augsburgu vydané dvojzväzkové dielo Samuela Dilbauma a ilustrátora Petra Zimmermanna Eikonografia s leptami uhorských miest a pohraničných pevností, ktoré boli obliehané počas tureckých vojen. Z rokov 1572 - 1617 pochádza šesťzväzkové dielo G. Brauna Civitates orbis terrarum so súborom medirytinových vedút Košíc, Komárna a iných miest. Veduta Košíc v šiestom zväzku tohto diela je najstarším vyobrazením Košíc. Ďalší obraz Košíc je v dvojzväzkovej tlačenej kronike kasselského architekta a kronikára Wilhelma Schäffera, zvaného Dilich v "Ungarische Chronica" z roku 1600.
Čo sú slastne veduty? (V preklade veduta znamená pohľad). Sú maliarskym, kresliarskym, grafickým alebo reliéfnym vyobrazením krajiny, pevnosti, hradu, mesta v ich konkrétnej krajine. Veduty patria k mnohým zachovaným prameňom a historickým dielam, vďaka čomu nadobudneme predstavu o sídlach v minulosti, o ich uliciach, fasádach, i pevnostiach, z ktorých sú už dnes iba ruiny. Vznikli ako maliarsky druh v 16. storočí v renesancii v Taliansku a Holandsku a ako grafické techniky, ktoré boli schopné rozširovať obraz vo väčšom počte exemplárov sa používali drevorezy, medirytina a lept. Vývoj pokračoval v 17. storočí kombináciou rytiny a leptu a v 19. storočí sa objavila kameňotlač.
Vedutami európskych miest ilustrovali cestopisné a historicko-geografické štúdie. Boli v tom čase obľúbené. V knihe vydanej v Nemecku Türkische und Ungarische Chronica je veduta Košíc od L. Schnitzera. Niektorí možno poznáte vyobrazenie Košíc z letáku o požiari a výbuchu pušného prachu - podľa predlohy L. Schnitzera ho vyhotovil neznámy autor v roku 1674. Koncom 17. storočia vyšli v Taliansku, Nemecku, Rakúsku práce s vedutami Košíc ako európskeho mesta. Medzi 200 vedutami európskych miest toho obdobia od augsburského rytca Gabriela Bodenehra boli aj Košice. S ich vyobrazením sa stretol čitateľ v diele Mateja Bela aj Jána Korabinského v 18. storočí. Vtedy sa začali používať veduty Košíc aj na listinách - ich autormi boli košický senátor A. Svajczer, rytec S. Mansfeld a F. Assner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
