nešťastie každému, koho na svojej nekonečnej púti stretne. Zachovalo sa mnoho správ od námorníkov, ktorým sa prízračný Holanďan zjavil. Jedna z nich pochádza z roku 1857 a zapísal ju do denníka istý člen posádky stroskotanej lode Joseph Somers: "Uplynulú noc nám pred provou preplával Blúdiaci Holanďan. Bol tak blízko, že sme na palube videli i kapitána s očami ako červené uhlíky a bielymi vlasmi povievajúcimi vo vetre. Hmlou preletel neľudský smiech a prekliata loď vzbĺkla . . ."
Podobnú informáciu nám poskytuje i palubný denník britskej lode Bacchante, ktorá sa 11. júla 1881 plavila okolo Mysu dobrej nádeje, teda miesta, kde sa Holanďan "špacíruje" najčastejšie: "Počas nočnej hliadky nám skrížila cestu tá prízračná loď. Vyzerala zvláštne, akoby bola v plameňoch, no zreteľne sa dala rozoznať silueta stožiarov, rahien a plachiet." Zjavenie tohto fantóma sa opäť neobišlo bez tragických následkov. Hneď na druhý deň dostal silné kŕče námorník, ktorý ho zbadal ako prvý, a vzápätí skonal. Onedlho si smrť našla i veliteľa vojakov Bacchante, ktorí na prízrak strieľali.
Stretnutia s najslávnejšou loďou duchov pokračovali i v dvadsiatom storočí. Väčšina z nich sa opäť odohrala na juhu Afriky, neďaleko zradného Mysu dobrej nádeje. V marci roku 1939 mali to "šťastie" zazrieť na pár minút prekliaty námorný koráb rekreanti z Glencairnu. O udalosti referovali i miestne noviny: "Loď sa nezadržateľne blížila k pláži. Dovolenkári, ktorých bolo na pláži ako maku, zo seba striasli letargiu a zápalisto sa rozhovorili o tajomnej plachetnici, ktorá akoby náročky chcela nabehnúť na piesčitý breh. V okamihu keď bola len na pár metrov od pobrežia, sa však pred očami užasnutých ľudí rozplynula vo vzduchu rovnako záhadne, ako sa zjavila."
Blúdiacemu Holanďanovi evidentne neprekážala ani urputná námorná bitka o Atlantik počas druhej svetovej vojny. Niekoľkokrát ho totiž v týchto vodách zazreli spojenecké i nemecké plavidlá. Najmä Hitlerovým ponorkám rád strpčoval život a námorníci Tretej ríše stretnutie s ním pokladali za predzvesť katastrofy. Jeden z fuhrerových pohlavárov, admirál Karl Donitz, napísal: "Naši muži tvrdia, že budú radšej čeliť všetkej sile spojeneckej flotily v severnom Atlantiku, ako hrôze z ďalšieho stretnutia s týmto fantómom."
Odkiaľ vlastne dostala prízračná plachetnica svoje pomenovanie? Podľa legendy jej totiž velil holandský kapitán Henrik van der Decken, ktorý na nej mal v roku 1680 dopraviť náklad z Amsterdamu do holandskej kolónie, východoindickej Batavie. Na najjužnejšom cípe Afriky, zvanom Mys dobrej nádeje, sa však počasie prudko zhoršilo a loď sa dostala do silnej búrky. Van der Decken sa pred svojimi mužmi chvastal, že ho ešte žiadna búrka neprinútila obrátiť koráb a že tak nespraví ani teraz.
Lenže víchrica neustávala a kapitánovi už dochádzali všetky námornícke triky. Svoju plachetnicu však napriek úpenlivým prosbám členov posádky stále odmietal obrátiť. Vtedy, už nepríčetný od zlosti, prisahal, že ak sa nedostane do Batavie, nech je navždy prekliaty. Tak sa aj stalo. Jeho plavidlo v búrke stroskotalo, no on i so svojou nešťastnou posádkou bol za rúhanie odsúdený naveky blúdiť po moriach a nikdy nedôjsť do nijakého prístavu . . .
Ďalšou slávnou loďou duchov, no tentoraz iba v prenesenom význame, je Mary Celeste, ktorá 5. novembra 1872 vyplávala z New Yorku do talianskeho Janova s nákladom alkoholu. Cieľ svojej cesty však desať členov posádky na čele s kapitánom Benjaminom Briggsom nikdy nedosiahlo a dodnes sa po nich nenašla ani najmenšia stopa.
Štvrtého decembra zbadali muži z lode Dei Gratia plachetnicu plávajúcu mimo zvyčajných trás v Atlantiku, niekde medzi Azorami a portugalským pobrežím. Kapitán Dei Gratie, David Morehouse, vyslal k neznámemu plavidlu signál, no odpovede sa nedočkal. Preto prikázal spustiť na vodu záchranný čln a spolu s niekoľkými mužmi sa vydal v ústrety opustenému korábu. Nenašli tu ani živú dušu a tak sa rozhodli Mary Celeste podrobnejšie preskúmať. Zistili, že je v dokonalom stave, akurát plachty boli trochu poškodené a prova po oboch stranách odretá do výšky jedného metra nad hladinou. Na lodi bol stále dostatok pitnej vody i zásob, sudy s alkoholom ostali nepoškodené, jediné čo okrem posádky chýbalo, boli lodné hodiny, sextant a papiere od nákladu.
Mnoho skutočností nasvedčovalo tomu, že celá posádka opustila plavidlo narýchlo, možno len pred niekoľkými hodinami. V kuchyni ešte visel nad vyhasnutým ohniskom kotlík s čerstvými zvyškami jedla. Aj v kapitánovej kajute bol prestretý stôl s nedojedenými ovsenými vločkami a natvrdo uvareným vajcom. V kajutách takisto vyzeralo byť všetko v poriadku, šaty a osobné veci bez najmenšieho poškodenia. Kapitán Briggs, jeho žena, dcérka a siedmi námorníci akoby sa prepadli pod zem.
Morehouse sa rozhodol poslať časť svojich mužov na palubu Mary Celeste a obidve lode sa po niekoľkých dňoch plavby úspešne dostali do Gibraltáru. Tu zástupca britskej admirality, Frederick Solly Flood, okamžite začal vyšetrovanie na základe svedeckých výpovedí mužov z Dei Gratie. Z nich vydedukoval, že išlo určite o pijanskú vzburu, muži sa proste opili, povraždili kapitána i jeho rodinu a keď si uvedomili čo spáchali, opustili loď na záchrannom člne. Tento dohad však neuspel. Mary Celeste síce niesla náklad alkoholu, ale jednalo sa o skoro stopercentný lieh. Ak by ho chlapi vypili, skôr by vážne ochoreli, ako sa opili. Nato prišiel Solly Flood s ďalšou verziou pritiahnutou za vlasy. Podľa nej išlo o sprisahanie oboch kapitánov, ktorí si medzi sebou chceli rozdeliť peniaze, vyplatené za záchranu Mary Celeste.
Následne sa začali rojiť desiatky ďalších, ešte bizarnejších teórií o osude ľudí z opusteného plavidla. Niektorí tvrdili, že ich unieslo UFO, ďalší zasa, že plachetnicu napadol nejaký obrovský hlavonožec, ktorý postupne posťahoval do hlbín mora celú posádku. Načo by mu však bol sextant a papiere od nákladu? Ktosi prišiel i s možnosťou námeľa v chlebe, ktorý u ľudí vyvolal silné halucinácie, pod ich vplyvom potom všetci skočili do vĺn a utopili sa. Majiteľ lode James Winchester pripustil, že alkohol mohol teoreticky vydávať výbušné výpary a kapitán Briggs v obavách, že loď čo nevidieť vybuchne, prikázal všetkým nastúpiť do záchranného člna a Mary Celeste opustiť.
Ani jedna z týchto teórií však plne nevysvetľuje všetky skutočnosti okolo zmiznutia posádky z "lode duchov". Prečo ľudia Mary Celeste tak náhle opustili a čo sa s nimi vlastne stalo, sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme . . .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
