Podľa legendy pokrstil cisára Diokleciána a jeho ženu, sv. Helenu. Zomrel v roku 335. Je jedným z prvých uctievaných svätcov, ktorých kult sa rozšíril do celej Európy. Kedysi sa jeho sviatok nespájal so žiadnymi oslavami a zvykmi. Silvestrovská noc získala na význame, až keď sa v priebehu 16. storočia vo väčšine kresťanských krajín ustálil gregoriánsky kalendár a začiatok nového roku na 1. januári. Ľudia chodili do kostola, ďakovali za dobré prežitie uplynulého roku a modlili sa za dobrý priebeh roku nového. Veselie a zvyky z pohanských dôb však cirkev nepodporovala. Až rozvoj ekonomiky a vedy v 19. storočí, ktorý predznamenal príchod "nového zlatého veku" dodal silvestrovskej noci väčší význam. Spoločnosť bohatla a v očakávaní ešte lepšieho roku oslavovala Silvester stále veselšie a okázalejšie, s množstvom pokrmov a nápojov. Na dedine pretrvávali niektoré zvyky, ako napr. chodenie tzv. ometačiek - chudobných žien, ktoré chodili po domoch a symbolicky vymetali pec, aby v novom roku lepšie horela a priali všetko dobré, za čo dostali almužnu. Gazdiné sa varovali toho, aby nechali sušiť bielizeň, čo znamenalo nebezpečenstvo smrti niekoho z rodiny v nadchádzajúcom roku. Tiež zvyk jesť o polnoci ovar a chren s jablkom pre šťastie pochádza z 19. storočia. Hlavne roky prechodu z jedného storočia do druhého v roku 1899 a 1900 a potom 1999 a 2000 znamenali najbúrlivejšie oslavy Silvestra a príchodu nového roku. V uliciach, reštauráciách aj domácnostiach sa organizovali veľkolepé zábavy, bohaté hody a nákladné ohňostroje. Až v poslednom čase boli najrôznejšie pochúťky vystriedané obloženými chlebíčkami a misami. K tomu nechýbajú ani slané a sladké zákusky. Od konca 19. storočia je bežným zvykom polnočný prípitok šampanským s prianím všetkého najlepšieho v nadchádzajúcom roku.
K tomu sa pripája aj tím pripravujúci pre vás sobotňajšiu prílohu PANORÁMA.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
