viazaciu niť, žltú a čiernu telíčkovú niť (syntetika, ktorá nepúšťa farbu) dve väčeie pierka z kohútieho skalpu na krídla a jedno na nožičky.
Do zveráku uchytíme háčik, ktorý by mal byť tenký a ľahký. Viazacou niťou si prichytíme cca 15 cm dlhý kus čiernej telíčkovej nite a žltú telíčkovú niť. Začíname navíjať zadnú časť tela osi do vretenovitého tvaru. Pri viazaní tela niť silne uťahujeme, aby vzniklo telo pevné a pri prekrúžkovaní a krúžkovacia niť do tela nezarezávala. Po dokončení tela prichytíme žltou telíčkovou niťou viazaciu niť a odstrihneme. Čiernu viazaciu niť prekrúžkujeme pravidelnými ovinmi zadnú časť tela a zároveň vytvoríme približne polovicu objemu hlavohrude. Vyberieme dva priemerne veľké pierka zo skalpu svetlého kohúta, skrátime na požadovanú dĺžku a priviažeme na základ hlavohrude. Niekoľkými obvinmi dokončíme hlavohruď, zafixujeme a čiernu niť odstrihneme. Zachytíme pierku na nožičky a obvinieme. Zakončíme, zalakujeme a osa je hotová.
Muška sa chová ako "polomokrá", vodíme ju pasívnym splavovaním, možno ju oživovať ľahkým chvením špičky prúta. Určite ste si všimli, že ak spadne včela alebo osa do vody, tak sa snaží z hladiny vzlietnuť a vytvára okolo seba charakteristické vlnenie na hladine. Presne to sa snažíme napodobniť. Muška funguje dobre na malých tokoch a všade tam, kde dochádza k vyššej koncentrácii ôs a tým aj k vyššiemu náletu na hladinu, napr. pri výskyte osích hniezd pod mostami, na previslých stromoch nad vodou alebo v blízkosti zemných hniezd na brezách. Tam môže táto muška rozhodnúť o úspechu alebo neúspechu.
P. S. Určite túto mušku nevyrábajte na Silvestra. Z osy by sa mohla stať vrana!!!
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
