stále rovnakým "miláčikom" a ruch okolo nej vníma ako nutné zlo, ktoré je potrebné, aby mohla robiť to, čo má najradšej- spievať.
Práve si vydala svoj prvý album " Colors in my life". Čo od neho očakávaš?
- Veľké očakávania som nemala. Ja som vždy chcela mať svoj album. Kým som na neho nazbierala materiál, trvalo mi to tri roky a dúfala som, že sa to bude aspoň pár ľuďom páčiť, a teraz, keď sa to páči tisíckam ľuďí, stašne ma to teší. Ja nikdy veľa neočakávam, vždy do toho idem skromne, aby som nebola sklamaná.
Ktorá pieseň ti najviac prirástla k srdcu?
- Mám ich rada všetky. Nemám žiadnu obľúbenú, všetky sú moje, za všetkými si stojím. Nemám žiadnu srdcovku, ale veľmi sa mi páči "Words", alebo napríklad "You Alleviate My Pain", bola vec, ktorú som napísala ako úplne prvú, v trolejbuse, a to sú veci, ku ktorým má potom človek blízko.
Pôsobila si ako prekladateľka, takže píše sa ti lepšie v slovenčine, alebo v angličtine?
- Rozhodne v angličtine, pretože hudba je postavená na tom, že keď slovo natiahneš, tak má oveľa lepšie frázovanie, oveľa krajšie znie. Slovenčina je trošku krkolomnejšia, ale aj to sa dá.Do slovenčiny som sa bála ísť. Bála som sa, že to nebude znieť. A potom som niečo nahrala, dala som to počúvať svojim kamarátom, a im sa to páčilo.
Dá sa vôbec porovnať život prekladateľky a tlmočníčky so životom speváčky?
- Viem ako vyzerajú oba, pretože som si to zažila a zažívam to stále. Sú to úplne rozdielne svety a mňa strašne baví, že sa kombinujú. Keď som tlmočník, a idem na nejakú vážnu konferenciu, kde musím byť oblečená podľa protokolu v šedej, alebo čiernej farbe a desať hodín som zavretá v kabíne so slúchadlami na ušiach a tlmočím nejakú medicínu, právo, alebo nejakú takú šialenú vec, a keď prídem za mikrofón a môžem si robiť, čo chcem, uvoľniť sa a byť najúprimnejšia ako viem. V tom je ten veľký rozdiel, a preto moja hudba musí byť úprimná a musí ísť zo mňa, pretože takto to kompenzujem a veľmi sa mi to páči. Lebo keď tlmočím, nedávam svoje myšlienky, ale myšlienky iných a ja potrebujem dávať svoje myšlienky, a preto som si celý album robila sama.
Pohybuješ sa v prostredí slovenského "šoubiznisu". Našla si si medzi hudobníkmi ľuďí, s ktorými si máš čo povedať, tvoju "krvnú skupinu"?
- Určite. Je ich tam dosť. Niekedy som aj prekvapená, že sú tam aj presné opaky ľuďí, ale naozaj musím povedať, že klobúk dole umelcom, ktorí sú skvelí, muzikantom, ktorí sú úžasní ako ľuďia. Ja sa s nimi veľmi rada stretávam. Tak isto ako som začala robiť s Jankou Kirschner, alebo s Darou Rolins. Sú to úplne normálne baby, úplne zlaté. Často si posielame SMS-ky, alebo ideme len tak dať kávu, alebo pokecať aj keď máme všetky nabitý program, a je to trošku ťažké. Tiež Robo Opatovský, alebo Robo Papp a všetci ľuďia okolo, ktorí s nimi hrajú sú strašne zlatí, takže je to úplne v pohode. Nie je to o tom, že kto robí akú hudbu, lebo tá nemusí každému sedieť. Človek môže byť stále v pohode, a to si ja veľmi vážim.
Ako vnímaš to, že ťa niektoré médiá označujú za nástupníčku Jany Kirschnerovej?
- Ja to nevnímam a absolútne to neprijímam. Rozhodne nechcem túto krajinu valcovať, že ja teraz idem byť hviezda alebo čo. V prvom rade som strašne prekvapená, lebo ja som chcela nahrať album a chcela som aby si to zopár ľuďí kúpilo, a aby prišli a povedali, že jéj, to je niečo, čo sa mi páči. To bolo všetko. A to, že niekto to teraz berie, ako že chcem niekoho odniekiaľ vysáčkovať je jednoducho úplná blbosť. Janka je úplný miláčik a robí úplne inú hudbu a ja vôbec nechcem, aby odišla odtiaľ, kde je. Ja naozaj nechcem a nemusím byť prvá. Vôbec mi o to nejde, pretože je krásne mať vlastné súkromie, je krásne byť tak niekde v strednom prúde. Stále si normálny človek, môžeš robiť, čo chceš a nemusíš sa podriaďovať tomu veľkému kolotoču.
Si narodená v znamení rýb, čo sú osoby citlivé, zamerané na svoj vnútorný život, neprakáža ti byť slávnou?
- U nás hviezdy nemajú až taký uponáhľaný život. Ani Janka Kirschner nechodí s bodyguardami, ale je to o tom, že súkromie už nemáš. Keď si slávna kvôli hudbe, lebo ľudia ocenia hudbu samú, je to krásne. Ale ja nenávidím ten umelý systém vyrábania celebrít, akože ja teraz chcem byť v každých novinách, v každom časopise, všade. Stáva sa, že som vo všetkom, čo otvorím a pritom to nemá so mnou nič spoločné. Ale to sa nedá zastaviť a nemôžem to ovplyvniť. Je pravda, že mám svoj svet, ktorý nechcem odhaliť a verím, že sa mi ho podarí udržať si pre seba, že so svojím súkromím, so svojimi najtajnejšími vecami nikdy nepôjdem von. Možno práve tam je tá moja uzavretosť a tajuplnosť. Inak ja som v súkromí dosť hanblivý človek, to by mi určite dali moji priatelia za pravdu. Ale na pódiu je to úplne iné. Tam ide o hudbu, a tam sa cítim úplne inak. Nie ako iná osobnosť, ale vtedy chcem spievať, som pripravená dať to von, ale ten svoj uzavretý svet určite mám.
Aké sú tvoje profesionálne plány do budúcnosti?
- Keďže teraz veľmi veľa spievam, tak si musím v Januári oddýchnuť. Už mi začína odchádzať hlas a to niekedy aj počuť, lebo spievam každý deň. Preto nebudem prvé dva januárové týždne brať žiadne ponuky na spev. A potom by som chcela dať dokopy kapelu, trénovať a postaviť koncertné turné. Na jar, možno v lete pohrať po Slovensku. Tiež budem natáčať nové video a pomaly budem dávať dokopy ďalší materiál a stále robiť nové pesničky, ktoré vždy vznikajú spontánne.
Za svoj vzor si označila aj komerčnú, kakaovú speváčku Brandy. Čo ťa na nej zaujalo?
- Komerčná, kakaová speváčka! Brandy je komerčná iba posledným albumom, a ona už má dva albumy za sebou. Predtým o nej nikto nevedel a to je od svojich 15 rokov vonku. V prvom rade spieva ako Boh, má úžasný hlas a to, že je komerčná to je bohužiaľ preto, že ju pretlačili a tiež s tým nesúhlasím. Keď som bola teraz v Bostone, videla som ju v Manhatane na Times Square vycapenú na strašných bilboardoch, a vtedy som si povedala, že to už nie, to je už veľa. A tiež keď bola tehotná, bola s bruškom úplne všade, vo všetkých televíziách, a to mi už vadilo. Ale ja som prvé dva albumy naozaj obdivovala ako spieva. Aj tento tretí je skvelý, lebo Brandy má úžasný hlas, krásne intonuje, má nádhernú farbu, krásne frázovanie, veľa sa na tom podieľa aj autorsky a ja na to nedám dopustiť. To, že je to komerčné, to je preto, že už to ťahá gramofirma, alebo aj jej niečo vošlo do hlavy, že áno, chcem byť strašná hviezda, ale ja to neriešim. Proste mne sa páči ako spieva, a to je všetko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
