sa od neho, že bude zabávať. Robí to rád, ale občas treba vypnúť. Aj preto možno tohto roku na Silvestra ostane doma sám so svojou manželkou. Hovorí, že ak by niekam vypadol, zas by to boli dva dni vykecávania. Takto si posedí doma pri kapustnici, opekancoch a rybe. Polnoc privíta ako inak šampanským. Nepísaný kráľ slovenskej ľudovej zábavy Ján Pisančin, alebo ak chcete - Ander z Košíc.
Na dohodnuté stretnutie prišiel na minútu presne. Elegantný oblek, bez typického pokrčeného klobúka na hlave, ešte ani len golier košele mu nevytŕčal spod saka. V civile a so spisovnou slovenčinou pôsobil vážnejšie, ako ho poznáme už roky z televíznych obrazoviek. Ako si žije najznámejší slovenský ľudový zabávač? Sedí na neho tak ako na málokoho okrídlené požehnaný medzi ženami. Má manželku, dve dcéry a štyri vnučky a aby toho nebolo málo, ešte svokru. To je na jedného akurát tak dosť, poviete si. On je na svoj babinec hrdý. "V domácnosti však bývam už len s manželkou a svokrou, dcéry sa osamostatnili. Boli však časy, keď sme všetci žili spolu ešte aj so svokrinými rodičmi a švagrinou."
Ján Pisančin má 61 rokov, vekom sa vôbec netají. S manželkou Alicou sa spoznal pri športe, keď hrával hádzanú za Michalovce. Hrávali aj v Košiciach, kde jeho manželka navštevovala inštitút. Chodila ako fanúšik na zápasy a tak sme sa spoznali. Pozval ju na čas o piatej do starého Slovanu, slovo dalo slovo... Narodili sa im dve dcérky, Janka a Gabika. Obidve vyštudovali ekonomiku, staršia podniká, mladšia robí v národnej banke. Rodinný klan sa postupne rozšíril o štyri vnučky, Katka má už trinásť, Danielka sedem rokov, Tánička je o rok mladšia a najmladšia Sonička ešte len bude mať tri roky. Ktorá je najukecanejšia, že by teoreticky raz mohla kráčať v dedových šľapajach? "Jój, všetkým im jazýček dobre beží. Týmto zbrojným arzenálom sú do života skutočne dobre vybavené," pousmial sa hrdý starý otec.
Dcéry nekoketovali s podobnou kariérou, akú máte vy? "Nie, ale viete, že ani ja? Že ako som sa k tomu napokon dostal? Robil som v magnezitke, to bolo ešte za čias zakladania všelijakých súborov, robili sa rôzne akcie a nemali konferenciéra. Ja som v tom čase hrával v ochotníckom divadle, bol som vo fabrike známy a tak som to začal uvádzať. Keďže som rodák z Michaloviec, nemal som problém s východniarčinou, teda zemplínčinou. Trochu som si ju upravil, no a napokon sa mi s mojou anderovčinou podarilo dobyť celé Slovensko."
Keď niekto začne jeho štýl hovorenia napodobňovať, alebo keď počuje bratislavských moderátorov komoliť východniarčinu, trhá mu to uši. "Alebo rádio, keď tam počujem pesničku A čom by ja, čom by ja... a oni to spievajú a com by ja, com by ja, idem z kože vyskočiť."
Opýtali sme sa na koníčky a Ján Pisančin okamžite ako prvé spomenul cestovanie. Rád spomína na Paríž, Ameriku, Kanadu... Na záhradkárčenie alebo chovateľstvo by ste ho nenahovorili. Takéto aktivity pokladá za stratený čas. "Skočím do obchodu a za dvadsať korún si kúpim toľko zeleniny, koľko chcem," hovorí. "Záhradke nech sa venujú tí, čo nemajú iného koníčka. Ja mám jedného šialeného, ktorému sa denne venujem šesť, sedem hodín. A to je Ander z Košíc, on berie všetok môj voľný čas."
Píše si do šuflíka útržky zo života, neuvažuje o ich vydaní v knižnej podobe? "V tejto republike už píše knižky každý, kto má ruky. Prečo by som to mal robiť ja? Ak niekto raz bude chcieť napísať o Anderovi, nech napíše, ale ja určite nie. Ja som totiž voči sebe dosť kritický."
Pri cestách do zahraničia nemá problém s komunikáciou. Pomáha mu ruština a keďže jeho cesty do anglicky hovoriacich krajín sú späté väčšinou s návštevami zahraničných Slovákov, doslova ho nútia, aby rozprával len tou svojou anderovčinou. Vystupoval v Moskve, Nemecku, Juhoslávii, v Kanade či v USA. Ovláda aj nejaké anglické frázy, ale do hlbšieho štúdia jazyka sa púšťať nechce. Je veľa krajín, ktoré ho lákajú a kam by chcel niekedy v živote zavítať. Obzvlášť ho priťahujú škandinávske štáty. Nevie však na takúto cestu nahovoriť svoju manželku, pretože tú viacej vábi slnko a more. "Ja však nie som taký typ, že prídem k moru a len ležím alebo sa kúpem. Najradšej behám po pamiatkach, zaujímam sa o život v tej ktorej krajine."
Chvíle voľna na prelome rokov chce venovať aj knižkám, ktoré má rozčítané. Najradšej má historické. Stále sa pustí naraz do viacerých kníh a pri každej z nich vie, kde ju prestal čítať. Chce sa do nich pustiť na chate, ak ho však odhalia susedia, asi toho znovu veľa nenačíta. Pri televízore veľa času netrávi, chýba mu viac historických filmov, správy, tie však podľa možnosti nevynecháva. "Zdá sa mi však, že asi pomaly prestanem pozerať televízne správy, nejako im prestávam veriť, radšej sa asi vrátim k čítaniu novín. Mám pocit, že sú objektívnejšie."
Ako známa osobnosť je odsúdený na spoločenský život, recepcie... Ako hovorí, nemá rád naškrobenú spoločnosť. "Viem, že platí nejaká etika, určitý bontón v istých kruhoch, ale ja sa tomu dosť vyhýbam. Mám rád otvorenú spoločnosť, kde sa cítim dobre. Keď viem, že to čo poviem, mi zajtra nikto nebude vytýkať. Smotánka, to nie je pre mňa. A čím si najradšej pripíjam? Najradšej mám ostré a to napríklad na týchto uhladených spoločenských podujatiach veľmi nesedí. Každý väčšinou chodí s pohárikom vínka a ja víno nemám rád, nerobí mi dobre. Doteraz som neholdoval ani pivu, ale odkedy som v rokoch, občas si dám pohár oroseného pivka."
Čo sa kuchyne týka, jeho manželka patrí k tým málo šťastným,ktorým sa nestalo, že by im manžel niečo odmietol ujesť. A to sú svoji už 37 rokov. "Nie je to však tým, že by som zjedol všetko. Ešte na začiatku sme si totiž ujasnili, čo chcem a čo nie a tak varí to, čo vie, že sa zje. Čo nechcem v žiadnej podobe a v žiadnom prípade, to je rasca. Keď mi chce niekto kvalitne pokaziť celý deň, len nech ma ponúkne ničím, v čom je rasca. Keď som bol mladý a niekto ma ponúkol jedlom s rascou, vedel som sa nepríčetne rozčúliť. Teraz ju odmietam už s nadhľadom, ale rovnako nekompromisne."
Keďže stále lieta s váhou plus mínus šesť kíl, v skrini mu visí množstvo oblekov. Drilovať telo k štíhlosti, to si ako novoročný záväzok určite nedá. Nechápe najmä starších ľudí, ktorí behajú či iným spôsobom trápia svoje telo, podľa neho si takto totiž najskôr uženú infarkt. V minulosti však okrem hádzanej hrával aj futbal či hokej. Šport podľa neho patrí k mladosti a mal by byť hlavne zábavou, na čo sa už zabúda.
Ján Pisančin jazdí na aute značky Daewoo Nexia a je s ním absolútne spokojný. Rád šoféruje najmä na dlhých trasách nad 700, 800 kilometrov, motanie sa po meste, to už nie je to pravé orechové.
Okrem relácií v rozhlase máme Jána Pisančina alias Andera z Košíc hádam najviac zažitého z televíznych obrazoviek. Z komerčnej Markízy však podobne ako Milan Markovič odchádza, objavia sa v televízii verejnoprávnej. Jánovi Pisančinovi je ľúto za projektom, ktorý končí. Jeho relácia bola totiž v komerčnej televízii špecifická tým, že dávala priestor aj ľudovej hudbe, ktorá dnes veľa miesta v médiách nedostáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
