1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?
"Niežeby som si určité veci nedokázal racionálne vysvetliť, ale keď sadnem do lietadla, aj tak v živote nepochopím, že toľko ton môže vzlietnuť. Hoci princíp turbín je mi známy, napriek tomu je to lietadlo pre mňa zázrakom."
2. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?
"Úprimne povedané, za tie najväčšie ´prúsery´ som si vždy zodpovedal sám. Do toho nepchám nikoho, každý si má zlíznuť, keď niečo napáchal, a netreba sa za nič a nikoho schovávať. Iná vec je, že pri vybavovaní termínov a dojednávaní mojej práce už som schovaný za svoju manažérku, takže občas si nejaký ten ´prúser´ vyžerie za mňa aj ona, keď nestíham a niekam sa nedostavím včas."
3. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?
"Rentierom. To je človek, ktorý nič nerobí a žije z dedičstva po bohatých predkoch (úsmev)... Ale nie, nedokázal by som nepracovať, len mať peniaze a nič nerobiť. Ak by to malo byť zviera, som narodený v znamení Leva, ale toho by som vymenil za vtáka, chcel by som byť vtákom. Pre mňa je úžasným pocitom, že ten vtáčik môže letieť, letieť kam chce a kedy chce. Musí to byť nádherné, to by som chcel zažiť. Ale keď už byť vtákom, tak orlom!"
4. Čo vám zabudli dať sudičky do vienka?
"Nesťažujem sa. Nedávno sme so Stanom Dančiakom točili vo Veľkom Bieli, kde je ženská psychiatria so 140 ženami. Povedal som si tam: ´Pane Bože...´ A človek by si mal vždy pripomenúť, že treba byť vďačný za to, že ráno vôbec vstaneme, že sme. Toľko tragédie pokope, koľko som tam videl, bol som z toho týždeň mimo..."
5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?
"Prekrásny pocit som mal pri narodení oboch svojich synov. Neviem, či sa tomu pocitu dá niečo prirovnať. Dnes má jeden 27 a druhý 24 rokov."
6. Čo vás otravuje?
"To ide vekom. Kedysi mi neliezlo na nervy nič. Teraz už je to iné. Nemám rád netaktných a netolerantných ľudí, to mi dosť vadí. Ja tých ľudí chápem, že sa chcú so mnou porozprávať, chcú ma možno vidieť, počuť, ale aby pri vás stále niekto bol, aj keď iba idete po ulici... Najhoršie to bolo, keď moje deti boli malé, lebo mali pocit, že veď ja som len ich ocinko a nikomu inému nepatrím, bola to taká malá žiarlivosť. Ono je to príjemné a milé, keď vás zastaví nejaká staršia pani a povie, že vás má rada, alebo nejaký pán vám povie, že si váži vašu prácu, to sú pekné veci a ja si ich cením. Ja som nikdy v živote nedostal výhražný list, takže som pre ľudí asi prijateľný. Bývam v centre Bratislavy, z domu do divadla mám pešo večer po predstavení 10-12 minút, ale cez deň popoludní po skúške mi to trvá 2,5 hodiny: ´Servus, Maroško, ahoj, toto a tamto...´ Nemôžete tým ľuďom stále opakovať, že prepáčte, ale ponáhľam sa... To ma dosť vyčerpáva."
7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?
"Moja sestra ešte v šiestom mesiaci tehotenstva bola v Grécku na dovolenke v bikinách. A potom, keď už bola v pôrodnici, bola tam asi len dva dni, ja som doma spal a zrazu ma niekto budí. Otvorím oči a nado mnou stojí moja sestra v krátkej rifľovej dievčenskej sukni, vyzerala, ako keby ani nerodila. To bol pre mňa taký šok, vravím: ´Zdenka, čo to, kde máš bruško?´"
8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
"Som dosť zásadový človek, sú mi vzdialené veci, ktoré patria do registra miernych zločinov, ako krádež, podvod. No, tak tých milosrdných klamstiev sa občas dopúšťam, tie patria k životu."
9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?
"To sa mi stáva dosť často, akurát neviem pomenovať tú situáciu (úsmev). Bol som na Veľkonočnom ostrove a keď som videl tie sochy, zastal mi rozum. Je to nepochopiteľné. Alebo napríklad ako v tej dobe dokázali postaviť pyramídy, vy to chápete? Alebo napríklad mi niekedy zastane rozum, keď sa niekto tak veľmi zasadzuje o nejakú kravinu, niekedy človek až neverí vlastným ušiam, že je to možné."
10. Čo vám vždy urobí obrovskú radosť?
"Pohoda. Vtedy som šťastný. Nemám rád stresy. Dosť trpím, keď sa ľudia správajú čudne, keď nosia klapky na očiach, sú netolerantní a bezohľadní. Viem to prekonať, ale aj tak s tým mám trochu problém."
11. Máte na niečo obe ruky ľavé?
"Nebudem vám hovoriť, že nerozumiem chémii... Vychádzajme z domácnosti. Som schopný spraviť všetky základné veci, ale do trojfázového prúdu sa vám nepustím."
12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?
"Pri smrti obidvoch svojich rodičov... Nechcel som byť pri tom... Ťažko mi je o tom hovoriť..."
13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?
"Keď som si zarobil svoju prvú výplatu a prestal som byť závislý na rodičoch. Po strednej škole ma neprijali na vysokú, tak som rok pôsobil v balete, tá výplata bola asi 1100 korún. Rok nato som sa už na VŠMU dostal."
Autor: lp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
