otvárali šampanské, mnohí nostalgici skôr spomínali na bývalú federáciu. Jednou z nich určite bola aj poslankyňa Snemovne ľudu vtedajšieho Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR za SDĽ Margita Adamčíková, ktorá bola spolu s ďalšími štyrmi Košičanmi vo FZ (J. Olej, L. Orosz (obaja SDĽ), J. Šimko (HZDS) a A. Rajnič (KDH) priamo zainteresovaná na rozdelení ČSFR. Ako podpredsedníčka Ústavno-právneho figuruje bola zároveň aj ako overovateľka tohto ústavného zákona, a hoci zaň nezahlasovala, dnes už 11. rok žije v samostatnej Slovenskej republike.
"Vždy koncom roka ma pochytí taká nostalgia. Na to hlasovanie si spomínam až dodnes. Bolo to veľmi chaotické a viedol ho dnes už nebohý poslanec Roman Zelenay z HZDS. Ten celý návrh predniesol za 20 sekúnd, vôbec celé to prebehlo vo veľkej rýchlosti. Vedeli sme, že sme súčasťou veľkej historickej udalosti, no žiaľ, väčšina poslancov bola za rozdelenie republiky. Dodnes som presvedčená o tom, že spôsob rozdelenia federácie, no najmä majetku, nebol dobrý. Ako Slováci sme vtedy ťahali za kratší koniec. Mrzí ma aj to, že šéf slovenskej vlády V. Mečiar mal v rokovacom tíme mnohých ľudí, ktorí neboli vôbec žiadnymi odborníkmi v oblastiach, kde prebiehali rokovania o delení majetku. Zrejme si vybral len jemu oddaných ľudí, a tak to napokon aj dopadlo...," myslí si M. Adamčíková, ktorá ako jediná zo spomínaných košických poslancov zostala ešte v aktívnej politike, keď je poslankyňou v zastupiteľstve košického VÚC za SDA.
Tá si zároveň myslí, že obaja republikoví premiéri mali na rozdelení minimálne rovnaký záujem a nestotožňuje sa s názorom, že za všetko je "zodpovedný" iba V. Mečiar a jeho vtedajší spolupracovníci.
"Aj ja som mnoho čítala o tom, že V. Klaus len akceptoval rozhodnutie slovenskej strany. Lenže ja mám presne opačný pocit. Tento ústavný zákon o rozdelení ČSFR totiž na prvýkrát neprešiel. Pamätám si ako V. Klaus nazlostený vybehol z hlasovacej sály a od zúrivosti hodil aktovku na stôl. Dosť nadával, vysypali sa mu z nej rôzne dokumenty, ktoré potom zbieral jeden človek - zrejme jeho asistent. Takto sa určite nespráva človek, ktorý chcel zachovať spoločný štát."
Súčasný stav v oboch republikách by prirovnala k horskej ceste, ktorá vedia k prosperite, no jej na nej mnoho serpentín.
"Žiaľ, Česi sú o niekoľko zákrut pred nami, čo by mi síce až tak nevadilo, ale... Horšie je, že hoci sme štartovali z toho istého miesta, za tých 10 rokov sme ich na tejto ceste úplne stratili z dohľadu. Stále som presvedčená, že keby táto republika zostala spolu, Slovensko ako súčasť federácie mohlo byť nielen po hospodárskej stránke, ale aj celkovo omnoho ďalej, ako teraz. Mali by sme niekoľkonásobne vyššie zahraničné investície a určite aj nižšiu nezamestnanosť. No žiaľ, záujmy V. Mečiara a V. Klausa, prípadne aj niektorých iných, boli odlišné od toho, čo chceli naši občania..."
Aj napriek týmto slovám je však Margita Adamčíková do budúcnosti mierne optimistická, aj svoje satisfakciu s udalosťami spred 10 rokov vidí v tom, že obe naše krajiny napokon dostali v rovnakom čase pozvánku do EÚ.
"To je také zadosťučinenie. Hoci sme sa vtedy rozdelili, v máji 2004 sa spojíme na vyššej úrovni. Zrejme nielen mňa to utvrdilo v tom, že zánik federácie bol zbytočný..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
