pokus o vyrovnanie sa s minulosťou
(sp)
Bratislava - Prejav predsedu parlamentu Pavla Hrušovského k desiatemu výročiu slovenskej štátnosti bol najmä o slovenských dejinách. Aj preto zaujal historika Ľubomíra Liptáka.
"Na mňa to veľmi zapôsobilo, pretože prvýkrát z vysokých politických tribún je tu pokus vyrovnať sa s minulosťou. Že história sa nezneužíva, ale používa," povedal Lipták.
Hrušovský v prejave hovoril o kresťanstve, uhorských dejinách i národnom obrodení. Nevyhol sa ani "jazvám" na slovenskej tvári, ktorými boli holokaust či komunizmus. Spomenul aj potrebu slovensko-maďarského vyrovnania.
Podľa Liptáka šéf parlamentu prezentoval taký pohľad na dejiny, aký má väčšina profesionálnej historiografie. "Že uhorské dejiny sú naše dejiny, je pre historikov úplná samozrejmosť, nie však pre politikov. Preto je dôležité, že to povedal politik v parlamente a pri desiatom výročí vzniku Slovenskej republiky," hovorí Lipták.
Zapolemizoval však o rozpoltenosti, o ktorej sa v prejave zmienil Hrušovský. "Celé dejiny sa na rozpoltenosti hýbu dopredu. Rozpoltenosť nie je choroba, ale normálny stav spoločnosti. Nesmie byť však taká absolútna, aby ochromovala spoločnosť," myslí si Lipták. Keď napríklad v auguste 1944 vypukla na Slovensku občianska vojna, tak to bola podľa Liptáka rozpoltenosť, ale pozitívna.
Peter Zajac, ktorý sa podieľal na príprave Hrušovského prejavu, povedal, že za najdôležitejšie pokladá odvahu prijať celú našu minulosť a pritom jasne rozlíšiť, čo v nej bolo dobré a čo zlé. "Schopnosť povedať, že súčasnosť sami utvárame. Že to nie je len nevyhnutnosť, ktorej sa musíme ustavične prispôsobovať. Dôležité je poznanie, že štát nemusí spočívať len na idei, z ktorej vzišiel, ale aj na tom, čo do neho vkladáme," dodal Zajac.
Bývalý poslanec a sociálny demokrat Peter Weiss povedal, že Hrušovského vystúpenie bolo veľmi cenným príspevkom k identite Slovenska, s ktorou vstupuje do Európskej únie. "Prirodzene bol to príspevok, ktorý vychádzal z kresťansko-demokratického pohľadu na svet."
Za zaujímavú označil Hrušovského zmienku o "nesúcitnom egoizme". Práve tento egoizmus je podľa Weissa v rozpore s ústavnou zásadou, že Slovensko by malo mať sociálne a ekologicky orientované hospodárstvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.