podmienečne prepustený z výkonu trestu). Pri všetkej úcte k premiérovi to treba natvrdo povedať, pretože s gestikuláciou to evidentne prehnal.
Niet pochýb o tom, že ak Dzurindov opis situácie zodpovedá skutočnosti, proti ohláseniu na polícii nemožno mať námietky. Naopak, dá sa uvítať, že podal trestné oznámenie, veď verejný poriadok je tiež hodnotou hodnou ochrany. Údajný mafiánsky boss sa hrubou silou pretláčal do lepšej pozície v rade na vlek a inzultoval pritom poľského turistu ("...terorizoval ľudí čakajúcich na vleky..., dospelý človek preletel cez zábrany, ktoré lemujú koridor..."). Dobre - premiér šiel príkladom občanom, aby neboli ľahostajní k tomu, čo sa okolo nich deje.
Problém nie je dokonca ani s medializáciou príhody. Ak bolo Dzurindovým zámerom prebudenie občianskej odvahy, musel sa obrátiť na médiá. Teatrálnosť a sebapopularizácia sa mu za toto ťažko dá vyčítať. Ešte ani vtedy nie, ak použijeme výhradu, že je lacnejšie byť statočným v situácii, keď vás strážia 24 hodín denne gorily z Úradu na ochranu ústavných činiteľov, a drahšia je takáto odvaha v situácii radového občana.
Vzorné konanie premiéra je ale týmto vyčerpané. O rozhodnutí popradskej prokurátorky, ktorá obvinenie z trestného činu výtržníctva neuznala za opodstatnené, si môže myslieť čo chce. Môže byť napríklad aj "pohoršený". Ak ale svoj názor na postup prokuratúry ako predseda vlády verejne vysloví, nedá sa to vnímať inak, ako politický nátlak na orgány činné v trestnom konaní. A také čosi by si demokratický politik jednoducho dovoľovať nemal, ani keď ide o vyhláseného a obávaného "mafiána".
Ak chcel týmto demonštrovať, že si plní záväzok "slušnosti voči občanom a nekompromisnosti voči zločinu", ktorý stojí v programovom vyhlásení, tak sa tragicky minul účinkom. Prebíja ho totiž iný signál - predseda vlády je občanom vyššej kategórie ako jeho voliči. Títo predsa sotva môžu požiadať ministrov vnútra a spravodlivosti, "aby konali", ak sa im pritrafí, že dajú trestné oznámenie, ale okresná prokurátorka "neposlúcha".
To už nie je iba politický nátlak, ale priamo politické ovplyvňovanie vyšetrovania. Takéto silové presadzovanie svojho právneho názoru na konanie Černáka nie je "slušnosťou voči občanom", ale neslušnosťou. A to bez ohľadu na kontext, ktorý je isteže výnimočný. Viac ako Černáka (ktorého už vidíme, ako sa strachom pokakal) totiž Dzurinda zastrašil občanov, ktorí sa môžu obávať o garancie nezávislého konania. A "nekompromisnosť voči zločinu" neznamená, že štátna moc má právo vo svätom zápale prekračovať vlastnoručne vytýčené pravidlá.
Korunu nedorozumeniu nasadil Palko, pre ktorého je udalosť "svedectvom o stave prokuratúry". Toto hodnotenie je nevysvetliteľné už aj preto, lebo ani z farbistého premiérovho popisu nie je vôbec evidentné, že by šlo o trestný čin. Bez najmenšieho zľahčovania - takéto výtržnosti sú vcelku bežné a kriminalizácia každej potýčky pod lanovkou asi nie je cestou, ako riešiť expanziu organizovaného zločinu na Slovensku.
Je faktom, čo tvrdí Palko, že na Slovensku prebieha akýsi "boj medzi štátnou mocou a podsvetím, ktoré má často podchytených aj ľudí z orgánov činných v trestnom konaní". Použiť tento prípad ako dôkaz skorumpovanosti či ovplyvniteľnosti prokuratúry je ale absolútne uletené. Skutočnosť, že Černák je na slobode, má na svedomí justícia, ktorá na jeho žiadosť o prepustenie nereagovala vážiac všetky súvislosti, ale mechanicky a možno pod vonkajšími vplyvmi. Snaha exekutívy napravovať pochybenia súdov, a to akýmikoľvek spôsobmi, je úplne pomýlenou cestou.
K cieľu vedú systémové opatrenia. Napríklad v prokuratúre je načase zrušiť dnešný monokratický sovietsky model - to sa však vo vládnom vyhlásení nenachádza. Takisto v justícii sa núka celý rad legislatívnych opatrení. Meniť zákonmi dnešný stav štátna moc nielenže môže, ale priam musí. To, čoho by sa mala vyvarovať, sú práve intervencie do otvorených prípadov a podobne teatrálne predstavenia.
Je naozaj nevysvetliteľné, prečo "musela" byť ešte, deň pred Silvestrom, zvolaná aj Koaličná rada. Tu už naskutku končí zdravý rozum. To chcel premiér "oznámiť partnerom", že podal trestné oznámenie? Keby sme teraz začali vymenúvať horúce kauzy v bývalom i terajšom volebnom období, pri ktorých Dzurinda mimoriadne KR nezvolal, komentár by neskončil ani na vedľajšej strane. Vyzerá to tak, že predsilvestrovská Koaličná rada bola akýmsi "vážnym varovaním" generálnemu prokurátorovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
