striebra z tzv. elektra, označené vzorom, väčšinou hlavou leva ako symbolu lýdskych kráľov, potvrdzujúcich zároveň ich hmotnosť a tým aj hodnotu. Prvé bankovky, vlastne listiny, tlačili Číňania v 11. storočí - boli to potvrdenky o hodnote ťažkých železných mincí, ktoré nechávali u obchodníkov. Čo teda bolo predtým, keď nebolo ešte peňazí, alebo keď nepoznali mince a bankovky?
Nevesta za motyky
Platilo sa všeličím, čo bolo vzácne v kmeňových spoločenstvách - pierkami z vtáctva, ozdobami z mušlí - korálikmi, obsidiánom, pazúrikom, rohovcom, nákrčníkmi - hrivnami, sekerami, motykami, kamennými kotúčmi, ale aj soľnými, slonovinovými, striebornými tyčami. Tyče z kamennej soli sa používali v Etiópii nielen pri varení, ale aj ako platidlo, až do 20 - tych rokov tohto storočia. Proti polámaniu boli ovinuté tŕstím. Ešte v 19. storočí platili pri sobášoch v Sudáne za nevesty motykami. Ostrov Jap v Tichom oceáne mal osobitné platidlo na urovnávanie sporov medzi obcami. Boli to kamenné kotúče, niektoré o priemere aj štyri metre s dierou uprostred, aké mali naše žarnovy. Indiáni v severnej Amerike používali na tieto účely korálikové opasky z bielych a červených mušličiek. Na opasku boli rôzne vzory a vždy jeden štvorec predstavoval jednu dedinu. Na opasku sú znázornené tri dediny. Malé kamenné sekerky a kakaové bôby používali ako platidlo Mexičania, keď Španieli prišli do Mexika ako dobyvatelia. Sekerky boli krehké, lámali sa, a preto slúžili len ako platidlo. Malé mušle sa používali v Číne, je o nich písomná zmienka z obdobia asi spred 3500 rokov, aj v Indii do 18. storočia v 19. storočí v Afrike. Tisíce drobných červených pierok bolo potrebných na zhotovenie desať metrov dlhého kotúča ich prilepovaním na lianu. Hodnota kotúča sa stupňovala podľa intenzity žiarivosti pierok v slnku. Čím viac žiarili, tým boli cennejšie a mohli za ne získať nevestu, ale aj oceánske kanoe v tichomorskom ostrove Santa Cruz.
Hlinený cenník
Vedci objavili v Mezopotámii cenník tovarov, vyrytý klinovým písmom do hlinených tabuliek z rokov 1865 - 1804 pred n. l. Vtedy sa za jednotku hmotnosti považoval jeden šekel. Tri merice sezamového oleja stáli šekel rýdzeho striebra. Taká bola aj cena troch meríc jačmeňa, vlny, alebo jedna "dávka" bronzu. V zákonníku babylonského kráľa Chamurapiho boli uvedené pokuty za urážky. Ak niekto udrel druhého v zlosti, musel mu zaplatiť ako odškodné desať šekelov a naviac toľko pokuty.
Ak by sme dnes používali bankovky zo 14. storočia, ktoré vytlačili v Číne, mali by sme problémy s peňaženkou, lebo vtedajšie peniaze mali nadštandardnú veľkosť a to 22,8 x 33 cm. Je to vraj najväčšia bankovka v histórii. Japonci zase vydávali bankovky miniatúrnejších rozmerov, trebárs ako záložku do knihy, alebo chrámové či rodové peniaze, na ktorých znázorňovali paláce a chrámy. Chrámy boli v 17. storočí zároveň aj bankami a tie vydávali vlastné peniaze. Okrem nich mali túto výsadu bohaté rody. V Anglicku boli ešte pred zavedením bankoviek zaužívané platobné príkazy, písané ručne. Boli to lístky, ktorými žiadal príslušný občan, aby určité osoby predstavujúce bankárov vyplatili z jeho peňazí niekomu stanovenú sumu. Už od 11. storočia používali tlačené potvrdenky, ktoré platili ako oficiálne peniaze. Ich zdokonalením sa vydali bankovky do sveta v podobe, akú poznáme dnes.
Autor: Pripravila Soňa MAKAROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
