nim určite patria aj mosty. Veď kto by nepoznal slávny londýnsky Tower Bridge, či symbol amerického San Francisca oranžovočervený oceľový gigant Golden Gate Bridge. To, čo človek zvládol postaviť za niekoľko mesiacov alebo rokov, trvá samozrejme matke prírode trochu dlhšie, no výsledok je neporovnateľný.
Jedným z "jej" divov je nepochybne i najväčší prírodný most sveta, ktorý sa verejnosti ukázal v celej svojej kráse len pred pár desaťročiami. O tomto nádhernom sochárskom diele vodnej a veternej erózie vedelo až do začiatku 20. storočia len niekoľko starých Indiánov z kmeňa Navahov. Uctievali ho ako posvätný a volali ho nonnezoši, čo v preklade znamená kamenná dúha.
V roku 1909 sa do týchto vyprahnutých končín dnešného amerického štátu Utah dostali traja dobrodruhovia, ktorých tajomné indiánske legendy o kamennej dúhe zaujali. Problém bol v tom, že hoci o ňom Navahovia vedeli, len zopár vyvolených poznalo miesto, kde sa presne nachádza. Nakoniec sa mužom podarilo presvedčiť dvoch Indiánov, aby im Dúhový most ukázali. Niekoľko dní sa trmácali na koňoch kľukatými chodníčkami kamenistej pustatiny, kde by bez skúsených sprievodcov určite stratili orientáciu a našli smrť v tomto vyprahnutom "kamennom mori". Navahovia však cestu poznali a doviedli dobrodruhov do vytúženého cieľa.
Keď ho konečne zazreli, nechceli veriť vlastným očiam, že niečo tak obrovské a nádherné mohol vytvoriť iba obyčajný vietor a voda. Kamenný oblúk svojim tvarom i farbami naozaj pripomínal dúhu. Pod jasnomodrou oblohou dostával ružový pieskovec levanduľový nádych, pri zapadajúcom slnku na ňom žiarili hnedé a červenohnedé pruhy. Už rok po jeho "objave" bol Rainbow Bridge (čiže Dúhový most) vyhlásený za národnú pamiatku. V masovom meradle ho však turisti začali navštevovať až od roku 1963, keď dokončili neďalekú priehradu Glen Canyon. Vzniklo tak jazero Powell, ktoré "zdvihlo" hladinu rieky Colorado, takže výletníci sa dnes k mostu môžu pohodlne dopraviť loďou.
Súčasné rozmery Dúhového mosta sú vskutku veľkolepé. Je 94 metrov dlhý a premosťuje kaňon široký 85 metrov, čo je dĺžka štyroch tenisových kurtov za sebou. Keďže je vysoký 88 metrov, zmestila by sa pod neho i slávna Socha slobody a hore po oblúku by pokojne mohla viesť dvojprúdová cesta široká desať metrov.
Ako vlastne toto sochárske dielo matky prírody vzniklo? Pred miliónmi rokov vyčnieval z pieskovcovej steny kaňonu len osamelý pilier. Vody potoka Bridge Creek niesli so sebou mnoho štrku a kamienkov, ktoré spolu s prúdom čelne narážali do pieskovca. V priebehu storočí činnosť vody, ale i vetra a piesku postupne nahlodávala spodok skaly a v mäkkom pieskovci vytvorila malý otvor. Ten sa v skale časom rozširoval až sa pod oblúkom vytvoril menší kaňon, čím sa už tvar "mosta" stal neprehliadnuteľným. Celý proces zavŕšil vietor, ktorý povrch Rainbow Bridgeu vyhladil do dnešnej podoby. Lenže čas ide neúprosne ďalej a v budúcnosti potok Bridge Creek prenikne až do takej šírky a hĺbky, že sa Dúhový most zrúti.
Tento farebný pieskovcový skvost však nie je v Utahu vonkoncon jediným podobným prírodným zázrakom. V neďalekom národnom parku Arches (Oblúky) sa takisto hrdo vypína mnoho väčších či menších mostov, brán a skalných monumentov rôznych tvarov. Je ich okolo dvesto, okrem nich sa tu však môžeme stretnúť i s rozličnými pieskovcovými vežami, hradbami a osamotenými balansujúcimi balvanmi. Niekoľko z nich má i vlastné mená, známy je napríklad Delicate Arch (Krehký oblúk), ktorý má na najužšom mieste iba 180 centimetrov, takže v geologickom čase mu už veľa života neostáva. Ďalšími známymi oblúkmi sú Landscape Arch (Pozdĺžny), Turret Arch (Oblúk s vežou) alebo Angel Arch, ktorý vyzerá, akoby mal hore nad oblúkom pár anjelských krídel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
