Anglicko
Moja cesta za dobrodružstvom sa začala citeľnou potrebou zmeny. V práci sa mi darilo celkom fajn, no začal to byť akýsi stereotyp a keďže som to chcel nejako zmeniť, tak som proti tomu niečo aj musel urobiť. Všetko o čom v tomto článku píšem sú moje skúsenosti a názory a čitateľ nemusí s nimi súhlasiť.
Zo začiatku som nevedel, čo presne by to malo byť, no nech je to čokoľvek, len nech je to zmena. Čo tak odísť preč, niekam ďaleko od rodiny, priateľov, proste niekam. Keďže som pracujúci, tak moje možnosti boli dosť obmedzené aj vzhľadom na vek, samozrejme, ak uvažujeme o "legálnej" práci. Takže boli dve možnosti, a to štúdium, a popri tom práca, alebo au-pair, a popri tom štúdium. Vybral som si znova rýchlo "usmernený" finančnou stránkou veci. Takže začiatok by sme mali...
Všetky potrebné papierovačky sa mi našťastie podarilo vybaviť vo veľmi krátkom čase. Každý, kto sa rozhodol stať sa au-pair, v Anglicku potrebuje au-pair visa. Na získanie týchto dokladov potrebujete pár potvrdení zo školy, zdravotné potvrdenie a iné záležitosti, o ktorých vás veľmi radi poinformujú v ktorejkoľvek sprostredkovateľskej agentúre ponúkajúcej tieto pobyty. Osobne som to skúšal aj ja prostredníctvom nemenovanej agentúry, no neúspešne, vzhľadom na určité okolnosti a moje jazykové znalosti. Ako chalan som to mal trosku ťažšie, no aj tak sa to stalo skutočnosťou. Pobyt zabezpečený prostredníctvom agentúry vás stojí trošku viac peniažkov, no ste "krytí" v prípade, ak sa vám niečo stane alebo sa nezhodnete s rodinou, jednoducho, v prípade problémov vám pomožu.
Ja som mal šťastie, lebo rodinku mi pomohol nájsť kolega, takže som šiel na "vlastné" riziko, či si budem rozumieť s rodinkou, alebo nie...
Cesta necesta
Možností, ako sa dostať do Anglicka, je hneď niekoľko. Autobus, auto, lietadlo, a pre odvážnejších autostop. Ja som volil autobus, keďže som chcel cestou vidieť ešte pár krajín, ale akosi som si stihol všimnúť sem-tam len motorest a hraničné priechody a, samozrejme, zvodidlá na diaľniciach. No čo už... Samotná cesta až do môjho cieľového mestečka Hereford trvala asi 25 až 30 hodín. Pretože sme cestovali prevažne po diaľniciach, ani neviem ako a už sme boli na francúzskych hraniciach, kde nás čakala prvá vážnejšia colná kontrola. Poniektorí spolucestujúci mali "šťastie" odpovedať colníkom na milé otázky typu prečo, a kam, a na ako dlho cestujete...
Tu máte znova dve možnosti voľby cesty do Anglicka z Francúzska, a to buď trajektom, alebo vlakom cez Eurotunel. Samotná cesta vlakom, v ktorom sú naložené autobusy, kamióny alebo autá trvá približne 30-40 min. Vo vlaku sa nesmie fotografovať ani fajčiť. Potom sa konečne ocitnete na vysnívanej Anglicka pôde, no ešte vždy nemáte vyhraté, lebo vás čaká ďalšia, no najdôležitejšia colná kontrola, ktorá môže ešte všetko zmeniť. No žiadny strach.
Vždy vystupujte sebavedome. Samotná kontrola prebieha podľa momentálneho chcenia a nechcenia colníkov prehľadávať vám batožinu a komunikovať s vami pri kratučkom osobnom pohovore. Znova otázky prečo, a za akým účelom, a na ako dlho a pod... Ak sa im však niečo nepozdáva, majú právo vás do Anglicka nepustiť. No pozor, nezabudnite si pozývací list, to je veľmi dôležité. Nakoniec dostávate dátum prvého vstupu kvoli platnosti víz a možete si už vydýchnuť - ste "IN".
Londýn alebo samotné Anglicko
Asi po ďalšej hodinke cesty sa konečne ocitnete na okraji Londýna, v jeho uliciach. Mesto nás privítalo svojím mestským ruchom, veď sa aj patrilo na asi 8,5 mil. "mestečko". My sme pricestovali do Londýna asi okolo 17. h a čo ma upútalo ako prvé, boli deti rôzneho veku a rás, pobehujúce po uliciach v ich typických uniformách. Čo ma to čaká, čo asi robí chalan, o ktorého som sa mal starať ja, hneď som si pomyslel. No bol som este trošku v šoku, veď ešte pred pár dňami som bol doma v práci a zrazu toto. Naplno som si uvedomil, čo sa deje, až na Green Station, kde nás vysadili, a potom na Victoria Station a na Paddington.
Všade okolo pobehovali uponáhľaní ľudia v túžbe niekam sa dostať, na metro, autobus, vlak... Boli to veľmi zvláštne pocity počúvať angličtinu a iné jazyky všade naokolo. Nie, nebol to film!
Podľa toho, kde vaša rodinka býva, sa vaša cesta končí alebo pokračuje, ako pokračovala aj moja. Mňa ešte čakali ďalšie asi 3 hodiny cesty, keďže som sa potreboval dostať na Victoria Station, odkiaľ mi o hodinku-dve mal odchádzať vlak. Vrele odporúčam zistiť si vopred, odkiaľ kam potrebujete cestovať, a to platí hlavne pre metro. Nemyslím tým zisťovať to na Slovensku, to sa ani nedá, ale na informačnej tabuli v Londýne, lebo predierať sa alebo utekať pred davom rútiacim sa na metro nie je nič príjemné, hlavne s batožinou. Na tú si ináč dávajte veľký pozor.
Autor: huhu3D
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
