kontroluje plavbu lodí medzi Stredozemným morom a Atlantikom. Podľa dávnej povery Gibraltar padne do rúk nepriateľa, ak ho magoty opustia. V roku 1863 počet magotov klesol na troch, pre zachovanie tradície anglická vláda nechala doviezť opice nové z Maroka. Po druhej svetovej vojne sa opäť kriticky znížil počet gibraltarských magotov, vysadenie nových jedincov zariadil sám premiér Winston Churchill. Pre zaistenie bezpečnosti opíc poverili miestnu vojenskú posádku ich opaterou. Dnes sa magoty značne rozmnožili a sú turistickou atrakciou. Ľudia ich kŕmia maškrtami. Pôvodne bojazlivé opice si natoľko privykli na človeka, že sú až doterné. V dôsledku prekŕmovania neprirodzenou potravou tučnejú a ohrozujú ich civilizačné choroby ako cukrovka a infarkty. Preto veterinári sledujú kondíciu a zdravotný stav týchto opíc, pre spoľahlivú evidenciu ich dokonca označujú tetovaním.
Nevieme, či prvé gibraltarské magoty pochádzali z pôvodnej miestnej populácie alebo či ich doviezli zo severnej Afriky, kde žijú v lesoch pohoria Atlasu. Viac pravdepodobné je, že ich v stredoveku vysadili Mauri za čias ich nadvlády nad Španielskom. Podľa maurskej povesti je pod morskou úžinou medzi Afrikou a Gibraltarom tunel, ktorým opice prechádzajú. Takáto predstava je len výplodom bujnej fantázie. V Afrike sa makaky živia jedlými gaštanmi, figami, pistáciovými orieškami, jadrami šišiek a rôznymi plodmi. Gibraltarské makaky sa museli prispôsobiť drsnému prostrediu strmých zrázov nehostinnej gibraltarskej skaly. Ich potravou sa stali hlavne žalude, korienky - obľúbili si korienky jednej z krpatých paliem a hmyz. Jedálniček si vylepšujú zeleninou a ovocím, za ktorými robia lúpežné výpravy do záhrad. V ostatnom období sa ich hlavnou obživou stali rôzne maškrty a potraviny, ktorými ich kŕmia turisti.
Makak magot je stredne veľká dosť zavalitá opica, meria asi 60 - 75 cm a váži 11 - 15 kg. Srsť má červenkasto olivovej farby, na hlave viac žltkastú. Od iných makakov ju poznáme podľa toho, že je bez chvosta alebo má len chvostík podobný ako pri sviniach. Žije prevažne na zemi, nie na stromoch. Združuje sa do mnohopočetných tlúp, ale bez pevnej organizácie spoločenstva častej pri iných opiciach. Pred nepohodou, silným vetrom, dažďom a pod. sa magot ukrýva v skalných dutinách, pod prevismi skál alebo je prikrčený za skalami.
Makak magot bol prvou opicou, ktorú Európania poznali. Už v stredoveku sprevádzal potulných komediantov, medvediarov, rôznych kaukliarov a pod. S rozvojom dopravy ho však v minulom storočí takmer vytlačil z chovov makak rézus, ktorý sa hojne vyskytuje v Indii, je otužilý a nenáročný a uplatnil sa aj ako laboratórne zviera.
Makakov žije niekoľko druhov navzájom podobných vzhľadom i spôsobom života. Rozšírené sú v Afrike a južných oblastiach Ázie. Im príbuzné mačiaky poznáme podľa pomerne plochej tváre. Sú prevažne stromové zvieratá. Do tej istej čeľade patria africké paviány a mangaly. Tieto statné opice majú vyčnievajúcu papuľu, pripomínajúcu psiu hlavu. Makaky, mačiaky, paviány a mangaly bežne vystavujú v zoologických záhradách. Mačiaky prichádzajú i do predajni exotických zvierat.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
