prekonáva rôzne typy krajiny, preteká rôznymi historickými regiónmi s pestrou národnostnou skladbou a v určitom slova zmysle, podľa súčasnej modernej terminológie, je istým symbolom prepojenia národností a etník, žijúcich v podmienkach strednej Európy. Prejdime teda na nasledujúcich riadkoch v krátkosti spoločne s Hornádom jeho púť územím východného Slovenska.
Ak sa pozrieme na Hornád rečou čísel a odborných termínov, jeho tok od prameňa na kóte Jedlinská vo výške 1 050 m n. m., po ústie do Slanej na území Maďarska má dĺžku 286 km, z toho na území Slovenska 193 km (19 km je úsek po hranici s Maďarskom). Na Slovensku jeho povodie zaberá plochu 4 311 km štvorcových a najnižším bodom je miesto, kde opúšťa SR - 160 m n. m. Hornád napájajú prevažne ľavostranné prítoky (až 65 percent), čo je spôsobené geologickou stavbou a morfológiou jeho povodia. Najviac vody býva v Hornáde začiatkom jari (apríl), najmenej na konci zimy (február).
Prameň Hornádu sa nachádza na východných úbočiach vrchu Jedlinská, ktorý leží na rozhraní Nízkych Tatier a Kozích chrbtov. Hneď na úvod svojej púte preteká zaujímavým územím - hlbokou Vikartovskou priekopou, tiahnúcou sa zo západu na východ a oddeľujúcou Kozie chrbty od Nízkych Tatier. Zároveň je toto zovreté územie najzápadnejšou časťou Hornádskej kotliny, ktorá patrí ku najvýznamnejším geomorfologickým celkom Spiša. Jej územie opúšťa Hornád pri Betlanovciach, kde na niekoľko kilometrov vteká do Hornádskeho podolia. Zároveň však čoskoro, po sútoku s Veľkou Bielou vodou, vteká do najzaujímavejšej časti svojej púte - Prielomu Hornádu cez Slovenský raj.
Prielomu Hornádu sme sa už v našom seriáli podrobne venovali, preto len krátko zopakujeme, že ide o antecedentný prielomový úsek na dĺžke približne 16 km, od spomínaného ústia Veľkej Bielej vody až po Smižiansku Mašu. Na tomto úseku, kde Hornád oddelil od ostatného územia Slovenského raja tzv. okrajové pásmo na severe, je koncentrovaných toľko zaujímavostí a interesantných prírodných objektov, že bez preháňania patrí vôbec ku tomu najcennejšiemu, čo slovenská príroda vôbec má. Tiesňava Hornádu je miestami široká len niekoľko metrov, zvierajú ju strmé skalné steny, vysoké až niekoľko desiatok metrov. V prielome sa vyskytuje raritná flóra i fauna, ako aj viaceré pozoruhodné krasové formy reliéfu. Právom je celý Prielom Hornádu národnou prírodnou rezerváciou na rozlohe 290 hektárov.
Po prielomovom úseku sa vracia Hornád do oblasti Hornádskej kotliny, postupne mohutnie, pričom priberá prítoky z Levočských vrchov a Volovských vrchov. Za Markušovcami sa na jeho brehoch vyvinuli veľmi zaujímavé geomorfologické formy, z ktorých je najzaujímavejší známy Markušovský skalný hríb. Relatívne pokojný úsek, kde na viacerých miestach vytvára zaujímavé meandre, opúšťa Hornád za Spišskými Vlachmi. Opäť vstupuje do zúženého údolia, medzi Branisko na severe a Hnilecké vrchy na juhu. V tejto formácii preteká cez Krompachy a pomaly sa blíži do druhého veľmi zaujímavého úseku.
Za Kluknavou vstupuje Hornád do prielomového úseku cez Čiernu horu. Ešte predtým, v kluknavskej miestnej časti Štefanská Huta, vedie ponad Hornád jeden z najkrajších drevených mostov na Slovensku. Tok Hornádu sa postupne zrýchľuje a pri Margecanoch sa už začína vzdutie jeho hladiny, ktoré spôsobila výstavba vodnej nádrže Ružín. Práve na jej území bol kedysi najkrajší úsek prielomu cez Čiernu horu, ktorý volali v minulosti dolný Prielom Hornádu. Keďže však výstavbou priehrady zanikol, ostal už len jeden prielom... v Margecanoch priberá Hornád významný prítok - Hnilec a spoločne vytvárajú nádrž Ružín, ktorá patrí scénericky nepochybne k najkrajším slovenským priehradám. Sú to vlastne nádrže dve - Ružín I. a Ružín II., vybudované v rokoch 1963 - 1973. Dĺžka priehrady, ktorá prakticky kopíruje dĺžku bývalého prielomového úseku, je vyše 15 km. Dnes je Ružín významným centrom rekreácie a turistiky, skutočnou lahôdkou je pohľad naň z vápencového vrcholu Sivca. Zároveň na ňom Hornád opúšťa územie Spiša.
Pod Ružínom pokračuje Hornád v púti stále východným smerom, preteká neustále Čiernou Horou, priberá viaceré prítoky - Sopotnicu a pri Kysaku aj Svinku. Zároveň sa pri Kysaku stáča na juh a tečie stále cez Čiernu Horu až k ústiu do Košickej kotliny. Tu definitívne opúšťa horské územie a preteká Košicami, pochopiteľne, patrične regulovaný. V oblasti Košíc pri ňom vznikli viaceré jazerá - štrkoviská, ktorá zaplnila voda po vybagrovaní Hornádom nanosených štrkových lavíc - Jazero, Krásna, Čanianske jazerá, Geča. V Košickej kotline zároveň Hornád priberá posledné dva významnejšie prítoky na území Slovenska - Torysu a Olšavu. Za Ždaňou sa z neho stáva definitívne nížinná rieka s pomalým tokom, vytvárajúcim množstvo slepých ramien. Poslednou slovenskou dedinou na jeho toku je Trstené pri Hornáde, potom nastupuje hraničný úsek a napokon pri Abaújváre definitívne vteká do Maďarska a končí tak svoju interesantnú púť východným Slovenskom.
BEDEKER
Prístup: Ťažko pri tejto kapitolke odporúčať krajšiu trasu v okolí Hornádu, ako je práve jeho prielom cez Slovenský raj. Ponúka krásnu túru zo Smižianskej Maše (480 m) po modrej značke proti prúdu Hornádu. Chodník vedie úvodnou časťou prielomu až po Čingov (1/2 h). Tu pokračuje popod Tomášovský výhľad k ústiu Bieleho potoka (1:05 h), kde sa začína turisticky najpríťažlivejší úsek cez lávky, stúpačky, rebríky a reťaze, tzv. Chodník Horskej služby. Vedie stále po modrej cez Letanovský mlyn (2 h), ústie Kláštorskej rokliny (3 h) a popod Zelenú horu až k Hrdlu Hornádu (4 h, 540 m n. m.), kde doň vteká Veľká Biela voda. Návrat odporúčame po žltej značke, ktorá vedie výhľadovým hrebeňom ponad prielom Hornádu. Od Hrdla Hornádu treba vystúpiť na Zelenú horu (654 m) a potom hrebeňom s krásnymi výhľadmi cez Ihrík (652 m) a Čertovu sihoť (638 m) pokračovať k Letanovskému mlynu (5 a 1/4 h). Opäť nasleduje výstup a prechod lesom až ku populárnemu Tomášovskému výhľadu (6 h). Z neho skalnými úbočiami Ludmanky zostup na Čingov (6 a 3/4 h). Napokon, z Čingova stále po žltej, ktorá vedie až do Smižian (7 a 1/2 h).
Zaujímavosti okolia: prírodné objekty v okolí Hornádu (od prameňa po štátnu hranicu) - Kráľova hoľa (1 948 m), Kozí kameň (1 255 m), tiesňava Suchá Belá, Kláštorská roklina, Tomášovská Belá, Tomášovský výhľad, Sovia skala, Markušovské steny, planina Galmus, Dreveník, hrebeň Braniska a Hnileckých vrchov, Sľubica (1 129 m), Roháčka (1 028 m), Sivec (781 m) údolia Sopotnice a Svinky, slepé ramená na dolnom toku v abovskom regióne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
