zdalo, že jeho hviezda zhasne. Omyl. Začínal odznova. Síce s visačkou "totalitného speváka", ale bol opäť na vrchole. 90. roky začal triumfálnym turné. Vyše desať rokov získaval prvé miesta v najprestížnejšej hudobnej ankete týždenníka "Týtý". Ba aj recenzenti pravicovej tlače nie príliš umelcovi naklonenej napísali, že jeho popularita sa vymyká každej rozumnej analýze. Toho roku neochvejne opäť získal "Zlatého slávika" a daroval 250 000 na obnovu povodňami zničeného najstaršieho kamenného mostu v Písku a rovnakú sumu spoločnosti "Človek v tiesni" na ich akciu "SOS povodne".

Obľúbený nie je iba v bývalom Československu a na území NDR. Od začiatkov totiž pracoval v Západnom Nemecku a Rakúsku. Prvú nemeckú platňu nahral pred 36 rokmi v Hamburgu a pieseň "Lady Carneval" zaradili v Nemecku na zlatú listinu hitov XX. storočia. Rakúšania mu minulý rok udelili za hudobné zjednocovanie Európy "Euro Cristal Globe".

Dnes 63-ročný spevák sa správa tak, akoby ho nič nemohlo vyviesť z rovnováhy. Šlágrom minulého roka sa stala kniha "S Gottom v posteli sprievodca milostným životom Zlatého slávika". V príručke sa vyjadruje päť jeho mileniek a ako zákusok novinári dodali materiály z policajných archívov 50. rokov. Karla, mladého ekektromontéra na stáži v továrni, dva razy zadržali príslušníci. Zápisnice uchovávala ŠTB. "Vidiac v električke ľahko odeté dievčatá, vkladal ruku pod kabát a ukájal sa, čím spôsobil vystrašenie žien". Druhý raz, "keď mal iba sako, zakrýval si ruku aktovkou".

Pri krste ďalšej knižky, ktorú napísala jeho bývalá priateľka Marika Sörösová "Z tajného denníka Mariky S.", sa do pražskej reštaurácie "La Fabrique" do valili davy. Keď sa objavil Gott, ihneď sa naň vrhli desiatky fotografov. A on s úsmevom odpovedal na zapeklité otázky. Napríklad na historku, ako Marika v Gottovej kuchyni naklepávala šnicle, Karel to zozadu nevydržal a tasil na ňu. Zachoval chladnú hlavu, aj keď v priebehu jedného týždňa na titulkách bulvárov vyšli dve spovede bývalých mileniek: "Klamal ma a zrádzal s tromi ženami!", ako aj "Zbalila som ho, keď som mala 15 rokov!" a jedno priznanie jeho gazdinej: "Upratujem po dámskych návštevách".

Vážne to však bolo len s troma. Modelkou Jitkou Svobodovou, filmovou dramaturgičkou Martinou Zbořilovou, dnes pani Formanovou a konečne s plavovlasou Marikou, medzitým vydatou Potoček, ktorej dokonca kúpil vilu. So všetkými však naďalej udržuje priateľské vzťahy. Obe deti - 29-ročnú Dominiku a 15-ročnú Luciu má z krátkodobých pomerov. V súčasnosti žije s 26-ročnou Ivanou Macháčkovou, s ktorou sa zoznámili na vyhlasovaní cien ankety Týtý a ktorá pracuje ako tlmočníčka pri nakrúcaní amerických produkcií. Jeho vila stojí nad Bertramkou, kde bývala grófka Dušková, pre ktorú Mozart z lásky napísal áriu.

Mein Gott! Ako tu tak stojíte na terase svojej vily, vyzeráte ako skutočný Boh, ktorý zhora hľadí na svoje mesto.

- A viete, že Nemci sa ma často pýtajú, ako mi zišiel na um taký pseudonym? Lebo nazvať sa Bohom svedčí o nezvyčajnej sebaistote. Darmo vysvetľujem, že by som sa nikdy neodvážil na taký úskok. Koniec-koncov som si to overil: moja rodina sa nazývala Gott veky vekúce.

Bohu patrí svet. Nemohol by si vybrať bývanie aj inde?

- Chcel by som dozrievať ako dobré víno na svahoch južného Francúzska. Musím sa však zmieriť, že žijem nad pražskou kotlinou a pod domom mi hĺbia do kopca dieru pre druhý tunel.

Prezraďte, čím to, že Gott večne vyhráva?

- Lebo si nepripúšťam zlé myšlienky ani názory zlých ľudí. Som voči nim odolný. Veľa meditujem, modlím sa.

Karel Gott a modliť sa?

- Nehovorím "Otčenáš", premýšľam o sebe. Ako povedal istý indický filozof: "Ak sa chceš pozrieť Bohu do očí, pozri sa do zrkadla. Hľadaj Boha v sebe". A tak si večer hovorím: "Urobil som dnes všetko dobre? Pomohol som aspoň jednému človeku? Poskytol som radosť voľakomu jedným dobrým slovom?" Ráno sa modlím ináč: "Karel, si pripravený na tento deň? Máš toľko sily, aby sa stalo to, čo si si naplánoval. Chceš, aby ti pomohol Boh, tak si pomôž sám".

U vás v rodine vždy cenili poctivú prácu.

- Otec pracoval v plzenskej Škodovke. Chcel, aby som mal v rukách remeslo. Keď som nezložil prijímačky na výtvarnú akadémiu...

Prečo na výtvarnú akadémiu?

- Lebo som sa chcel stať maliarom.

Ale prečo práve maliarom?

- Keď som mal osem, chodil som do školy s kamarátom, ktorého rodičia mali obrovskú knižnicu plnú predvojnových reprodukcií starých a súdobých maliarov. Hodiny som si v nich listoval, kým spolužiaci naháňali loptu a venovali sa iným hrám.

Námety?

- Sprvoti krajinky, ale onedlho ma prestali baviť a postupne som sa zameriaval na postavy. Keďže som nemal dosť skúsenosti a nápaditosti, najprv som len kopíroval. Prvé odvážne plátno bola kópia výrezu Sandra Boticelliho "Traja králi pred Jezuliatkom". Mal som vtedy desať. No a tak to išlo ďalej.

Vráťme sa k remeslu so zlatým dnom.

- Nuž, keď som teda nezložil prijímačky na výtvarnú akadémiu, otec sa potešil, že ma dá do vyučiť obor. Bol som elektrikárom v ČKD. Napodoboval som však Clarka Gablea a Elvisa Presleyho a spieval pre kolegov. Tí ma nahovorili, aby som spieval verejne. A ukazuje sa, že nikdy nemusíme ostať na mieste, na ktorom sme skončil som konzervatórium v Prahe. Hoci v skutočnosti nikdy v živote sa ma nik ani raz nespýtal na papiere, ba ani v Las Vegas nikto nikdy nežiadal nijaké potvrdenia. Tam bolo peklo a nie iba preto, že je tam suché a horúce podnebie. Majú tvrdé zásady: ak čosi skazíš svojou nerozumnosťou, chorobou, hviezdnymi manierami, okamžite letíš. Bez zľutovania.

Ste vraj tradicionalista, až to bolí. Keď ste vystúpili na country festivale v Nashville, konferenciér bol zdesený. Všetci mali kovbojské čižmy a flanelové košele, kým vy frak s motýlikom. Ako spomína: "Neodvážil som sa ho napomenúť, ale bál som sa, že americké obecenstvo ho neprijme. Po druhej pesničke ľudia vstali z miest a šaleli nadšením".

- Viem, že mám charizmu.

Ste vlastne hudobným vnukom veľkého ruského speváka Fiodora Šaliapina, keďže váš profesor Konstantin Karenin bol jeho žiakom, nie?

- Karenin bol tenor a dodnes si neviem predstaviť, ako sa mohol učiť od Šaliapina, ktorý spieval basom.

Akú najdôležitejšiu zásadu ste si od neho odniesli?

- "Komu sú určené tvoje piesne?", pýtal sa. "Ženám", odpovedal som. "O túžbach a lúčeniach nemôžeš spievať ťažkou opernou technikou. Veď žena by sa zľakla, keby ťa počula. Ešte by utiekla". Tak mi školským spôsobom vysvetlil: "Žena musí mať pocit, že spievaš iba pre ňu. Ona nemôže odrazu povedať: nespievaj, lebo ma bolia uši. Zahoď operný štýl!" Sú speváci, ktorí majú hlas sto razy väčší ako môj, ale ženské obecenstvo to vôbec nevzrušuje. Majú hlas, ale nie auru.

Čiže kariéru ste urobili, lebo vás chceli počúvať ženy?

- Najdôležitejšie publikum na celom svete sú mladé dievčence a tie rozhodujú o osude speváka. Ak si získaš ich lásku, potom si môžeš dovoliť zaspievať všetko.

V akej musíte byť nálade, keď speivate?

- Vždy musím byť fit a speivať. Postavím sa a začnem: "Dámy a páni..." A od tej chvíle musí byť všetko také, ako ľudia očakávajú. Zaplatili si plné vstupné, majú dostať svoje. Na pódiu teda musím byť vo forme alebo predstierať. Keď mi umrela mama, dozvedel som sa o tom poobede. Všetci okolo vraveli: "Karel program odvolá. Je to nabetón večer vystúpenie odpadne". Ale ja som si pomyslel: "Mám azda sedieť na pohovke, zízať do prázdna a premýšľať? Nie, budem spievať. Ľudia predsa čakajú". Nazdávam sa, že to bolo tvrdé a profesionálne. Smej sa, bajaco! Za každú cenu. To je také povolanie.

A maľovanie?

- Maľovanie je naproti tomu akýsi opak. Potrebný je pokoj, čas na zamyslenie, nikto nemôže vykonávať nátlak, pred nikým sa netreba pretvarovať. Maľovanie možno odložiť na neskôr, kým koncert nie.

Tak beriete štetec, pustíte si Karla Gotta...

- Nikdy! Nikdy pri maľovaní nepočúvam hudbu, lebo to rozptyľuje pozornosť. Potom sa duch zle prenáša na obraz.

Čo za duch?

- Na výstavách svojich obrazov pozorujem ľudí. Niekto pozrie a vraví: "Hmm, pekné" a beží k ďalšiemu. A iný stojí desať minút pred jedným plátnom a ešte sa mu nechce odísť. Vtedy pochopím, že ten obraz má nejakého ducha. Preniesol som ho zo svojho vnútra. Ľudia sa pri preciťovaní delia na povrchných a hlbokých. Tých prvých nemusím. "Je dobrá tá muzika?" "No, ujde". A koniec. Ale ja som vždy všetko preciťoval hlboko. Keď som bol v 50. rokoch elektrotechnikom, chodil som kupovať platne na čierny trh. Veľa interprétov bolo v Československu zakázaných. Za Stalina nebolo možné spievať swing.

Lebo to nemohol byť imperialistický spev. Kráľovná českého swingu Vlasta Průchová spievala takmer v ilegalite.

- Ja som bol do hudby blázon. Jednu najnovšiu platňu som kupoval za týždenný plat v továrni. Potom som v kaviarňach spieval zakázané americké piesne. Motorom mojej duše bola hudobná prohibícia. Mám podozrenie, že keby som sa narodil na Západe a mal prístup ku všetkým novinkám, asi by som sa pre muzicírovanie až tak nezapálil.

Ste hlásateľom teórie, že všetko, čo je záporné, nesie so sebou aj klady.

- Samozrejme. A každá porážka je náhoda.

Čo je však kladné na skutočnosti, že Marika Sörösová vo svojej knihe vyhlásila: "Gott podvádza ženy, ale klamanie mu nejde", kým istý denník o vás na titulnej strane píše: "Gottovou posteľou prešli húfy žien".

- Prirodzene, že to má svoju dobrú stránku. Pre niektorých ľudí je to predstava pozitívneho muža. "Hľa, umelec, ktorý je v poriadku!" Je macho, ozajstný chlap. Ináč by to bolo v prípade speváčky. "Mala až troch milencov!" také tvrdenie by bolo pre ňu pohroma. Žena musí sedieť na hniezdočku a dúchať na vajíčka, ktoré má vysedieť. Pokiaľ ide o muža, odhalenie takých faktov budí obdiv a závisť. Samec je samcom a to sa zhoduje s prírodou. Povinnosťou samca je oplodňovať. Žena ostáva a muž letí ďalej.

Čiže ste prelietavý!

- Casanovu zo mňa robia iní. V podstate som veľmi citový človek, nie prelietavý. City vždy prežívam hlboko vážne. Len potom, žiaľ, odletia sťa mydlová bublina. Každý vzťah mal inú podobu a každá partnerka mala v sebe čosi iné, čo mi imponovalo. Vždy si myslím, že je to tá pravá, ináč by som to nerobil. Žijem krásny partnerský život a vôbec nepremýšľam, že by som vyhľadával iné ženy. Viete, je to strašné...

Čo?

- No, byť Gottovou bývalou milenkou. To je naozaj ťažký život a súcitím s tým dievčaťom.

Teraz chodíte s Ivanou. Čo na nej vidíte?

- Zo žien, ktoré som poznal, je naozaj výnimočná. Nežiarli, nie je hysterická, do ničoho ma neženie, nepokúša sa ma meniť, uznáva moju prácu. A potom je vyštudovaná zdravotná sestra. Predsa len som už pán v rokoch.

Námetom celonárodnej diskusie je otázka "Kedy sa ožení?!" Vyšiel dokonca komix, kde stojí: "Padlo tabu Gott sa žení", a vedľa postava spisovateľa Jaroslava Foglara sa z neba pýta: "Aj ty, Karel? Bože, svet už nie je, čím býval".

- Viem, že práca je pre mňa všetkým. Bolo by teda sebectvom viazať sa na stálo so ženou, ktorá väčšinu času strávi sama. Keď sa vraciam z koncertov, som unavený a už rozmýšľam o ďalších. S priateľkou sa môžeš stretnúť pri večeri a uchýliť sa k svojim myšlienkam, ale s manželkou musíš byť stále, čo človeka môže veľmi rozčuľovať. Pri práci, ktorú som si zvolil, by som nemohol vytvoriť dobrý manželský život.

Komu potom najviac dôverujete?

- Sebe samému.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.