rýchlikovej parnej lokomotívy nesúcej jednoduché označenie 1.
Jej úlohou bolo nahradiť parné rušne starého typu, ktoré boli v prevádzke už 25 rokov. Hlavné parametre obidvoch typov sa však neodlišovali. Štvorcylindrový parný motor s jednotlivým rozvodom pary, priemer kolies, plocha predhrievača pary aj hmotnosť lokomotívy sa vôbec nezmenila. Klasický kotol so širokým ohniskom bol čiastočne obostavaný z prednej časti. Dýza ústiaca do dymovodu sa vyrábala v dvoch prevedeniach - v systéme Lemaitre a systéme Kylchap. Všetky štyri cylindre mali svoje miesto v priečnom opláštení na nosnej konštrukcii podvozku. Vnútorné cylindre poháňali prepojenú prvú os, vonkajšie zase druhú. Mechanizmus parného rozdeľovača typu Heusinger bol síce vonkajší, ale súčasne sa dal pomocou reťazového prevodníka ovládať rozvod pary do vnútorných cylindrov. Valivé ložiská slúžili pre uloženie osí prednej otočnej nápravy i zadnej typu Delta. Lokomotívy pri rýchlosti 120 km/h nesmeli prekračovať predpísanú záťaž 600 t. Ich vlastná hmotnosť bez tendra bola pritom 126 t a osové zaťaženie predstavovalo 24 t. Jednalo sa o najťažšie stroje s usporiadaním kolies 2'C1'v Európe.
Aj napriek celkovo vydarenému projektu sa ich do roku 1938 vyrobilo iba 35. Z prevádzky sa vyradili pred rokom 1962. Posledná lokomotíva 1.002 ostala zachovaná pre muzeálne účely.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
