vavrínoch a uspokojí očakávania nielen zo strany organizátorov "Pokladu", je fakt, že o ňom čoraz častejšie počuť v spojitosti so slovami koncert alebo vystúpenie. A to, že očakávania sú naozaj veľké, je zrejmé už len z toho, že v spojitosti s celoslovenskou pesničkovou súťažou Košický zlatý poklad sa v médiách nikdy nezabudne vysloviť veta: "Táto súťaž bola v minulosti odrazovým mostíkom pre mnohé veľké hviezdy ako sú Nocadeň, No Name, Beáta Dubasová..." "Ono je to taká súťaž, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku a je veľmi známa, ale ak sa to niekomu podarí vyhrať, je len a len na ňom, ako sa ďalej bude predierať... Ja som nedostal tú cenu, že som si mohol nahrať svoj album, ja som vyhral len prvé miesto a ostatné už bolo na mne... Ako som sa zariadil, akých muzikantov som si zohnal a všetky veci okolo toho. Je to možno ten toľko omieľaný mostík, ktorý ťa odrazí, ale odrazenie spočíva v tom, že môžeš vyhlásiť: 'Áno, mám niečo za sebou, vyhral som takú a takú súťaž.' Ale to je všetko, tým to hasne. Všetko si musíš zariadiť a potom i spropagovať sám." Do oblasti takejto propagácie samého seba a svojej hudby zaiste patrilo i vystúpenie v obchodnom centre Optima v nedeľu 22.12. "Hralo sa mi tu skvele, pretože tu bolo plno perfektných ľudí a s kapelou sme boli radi, že sme si mohli konečne takto spolu zahrať... Aj keď to bolo veľmi narýchlo a bez skúšania predtým, lebo som sa teraz vrátil z Bratislavy domov a nič, vôbec nič som nestihol... Takmer som sa nestihol osprchovať...," smeje sa. Ďalšie akcie, ktoré Andy chystá by mali byť komornejšieho rázu, teda s výnimkou silvestrovského vystúpenia o pol jedenástej na Hlavnej ulici. "Jasné, okrem toho zajtrajšieho koncertu na Hlavnej chystáme nejaké to koncertné turné po košických kluboch v januári a februári..." Promo svojho prvého CD, ktoré bolo pokrstené na tohtoročnom "Poklade", do svojho programu hudobníka akosi nezarátava. "Tak promo... hmmm... no povedzme, že je také... dosť vlažné..." Koniec-koncov je to len prvý album, a tak sú očakávania pomenšie, či už preto, aby neskôr nedošlo ku sklamaniu, alebo preto, že za ním nestoja veľké pojmy slovenskej hudobnej produkcie. "Je to prvý album, takže neviem, čo mám od neho čakať... A nemám za sebou žiadnu Forzu, ktorá vie natlačiť každého všade až je z toho ľuďom zle... Ja som spevák, ktorý si ide vlastnou cestou, lebo ako sa hovorí, kto chce LEN potlesk, dostane LEN potlesk... Preto dúfam, že ľudia pochopia, že je to dobré a hlavne úprimné..., že si nakoniec budú tú moju hudbu sami žiadať... Len ľudia mi pomôžu, nie je to na žiadnom rádiu, na žiadnom časopise, je to len na nich, ako to prijmu..." Sám tvrdí, že tento postoj "alternatívneho hudobníka" mu vyhovuje a zotrvá v ňom aj keď by sa mu náhodou nedarilo. "Tak v podstate áno..., lebo ja nemám tú hudbu vypočítanú tak, že napríklad toto bude hitovka, alebo bude to mať tri minúty tridsať alebo ja neviem čo. Ja si robím svoje veci a to, že sa to ľuďom páči, to je naozaj náhoda. Pravdupovediac, ani som nečakal, že sa ten album bude až tak páčiť." Domnienku, že príčinou nečakaného úspechu albumu by mohla byť miestami zarážajúca podoba hlasového prejavu s prejavom Igora Timka z No Name, s úsmevom odmieta. "Hmmm, myslím si že sa mu nepodobám... Ani tá jedna pieseň, v ktorej zniem ako on, nebola naplánovaná. Až keď som to naspieval, tak som zistil, že sa mu trošičku podobám. Ale celý album je úplne iný, je to iný štýl než má No Name, je to tiež populárna muzika, ale je to trošku iné... A okrem toho ja som od inej mamy (smiech), som iný človek ako Igor Timko, možno vďaka tomu s ním vychádzam tak dobre. Kto si vypočuje moje piesne všetky, zistí, že to bola len jedna pieseň, ktorá je už minulosť, a tie ďalšie nemajú s No Name nič spoločné."
Je všeobecne známe, že Andy Ďurica nie je v hudbe začiatočník. Pred svojim nástupom na sólovú dráhu pôsobil istý čas v skupine Kofeín, ktorá sa však pred približne rokom a pol rozpadla. "Vtedy som začal spolupracovať s Peťom Bičom, vznikli sme ako také "duo", začali sme spolu robiť a Kofeín akosi už nemal záujem robiť muziku pre samotnú muziku... A tak sme sa rozišli hudobne aj kamarátsky... Už je to teraz v poriadku a vlastne vďaka alebo kvôli tomu som sa prihlásil do Košického zlatého pokladu ako sólový spevák. Svoje ďalšie pôsobenie si predsatvujem tiež sólo, keďže Kofeín už neexistuje." Ale tvorba Kofeínu sa bude pravdepodobne na slovenskom trhu objavovať ešte nejakú tú chvíľku. "Niektoré piesne, ktoré hrám teraz sú tie isté, čo som napísal asi pred piatimi rokmi a hrával s Kofeínom. Len dostali nové šaty, nový aranžmán. A tak rozdiel medzi tvorbou Kofeínu a tým, čo robím teraz, ako sólový spevák, je len v kvalite kapely a kvalite piesní. Kapela, ktorú mám teraz je profesionálna. Sú to chlapci, ktorí hudbu milujú a robia ju na vysokej úrovni." Najväčší vply na tvorbu toho-ktorého hudobníka má nesporne hudba, ktorú počúva. Štýl Andyho Ďuricu je aj podľa jeho vlastných slov zmesou všetkého možného aj nemožného, ovšem najväčší vplyv v minulosti aj teraz má naňho britská hudobná scéna. Mená ako Chris Rea, Robbie Williams, Travis alebo Coldplay. Okrem samotnej hudby však Andy obdivuje aj čosi iné. "Všetky tie škandály a ženy okolo neho... Nepopieram veľmi by sa mi to páčilo a veľmi ma to láka, ale po prvé nevyzerám ako Robbie Williams, som úplne iný človek ako on, mám úplne iný hlas, ale aspoň hudobne by som sa mu chcel podobať...," prezrádza s potmehúdskym úsmevom. To, aby sa stal čo najlepším hudobníkom a možno tiež, aby sa priblížil k hviezdam britského neba, sa snaží docieliť aj autenticitou svojich textov. "Texty a hudbu si píšem sám. Myslím si, že hudobník by mal vedieť, o čom spieva, a preto píšem sám. Inšpiruje ma čokoľvek... Stačí, že idem vo vlaku, idem do školy, idem z mesta ráno o tretej a vidím ako je napadaný čerstvý sneh alebo sa pohádam s frajerkou... A napadne mi text... Aj keď dve piesne z tohoto albumu napísal Peťo Bič, a to pieseň 'Sa mi zdá', ktorá bude ďalší singel niekedy v januári, a potom ešte 'Medzi nami'."
Tak sa zdá, že vychádzajúca hviezda to myslí so svojou hudobnou kariérou vážne, úprimne a zatiaľ je hlavným cieľom len hrať (teda finančné zisky sú až na druhom mieste?), a preto sa nedá nič iné len zaželať veľa šťastia, tvorivej sily a schopných ľudí naokolo.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
