systémoch sa tlač, televízia i rádiá považujú za neformálny pilier moci - popri legislatíve, exekutíve a justícii. Preto sú pluralita, pôsobnosť a sila médií ostro sledovaným faktorom, ktorý sa spolupodpisuje na celkovom stave tej-ktorej spoločnosti. Nie je preto vôbec od veci aspoň telegraficky sa pozrieť, ako sme vyzerali na Slovensku v r. 2002.
Navzdory tomu, že najviac sú vždy v rečiach najsilnejšie televízie, a určite nie bez dôvodu, slovenský mediálny priestor definovali pred rokom dve podstatnejšie úchylky než STV, Markíza a JOJ. Prvou bola neexistencia takých bulvárnych denníkov, aké sú bežné nielen na všetkých západných trhoch, ale už dlho napr. aj v Maďarsku či Česku. To čiastočne skončilo výraznou profilovou zmenou v Novom Čase. Realizácia projektu je zatiaľ úbohá, ale ak sa dotiahne do konca, pôjde o prelomový moment, ktorý zatiaľ nevieme doceniť. Dôsledkom absencie bulváru totiž bola znížená rozlišovacia schopnosť čitateľskej verejnosti medzi tzv. bulvárnym a serióznym obsahom. Na Západe je napr. nevídané, aby sa ako relevantný zdroj citoval anglický Sun alebo nemecký Bild - v SR sa tejto pocty dostávalo NČ celkom bežne.
Druhá deformácia prežila rok 2002 a nevidieť perspektívu zlepšenia. Je ňou defenzívna pozícia regionálnej tlače v porovnaní s centrálnou. Na vyspelých scénach porážajú regionálne tituly, v okruhu svojej distribúcie, celoštátne denníky na hlavu. Ich súhrnné republikové náklady sú násobne vyššie, ako predané kusy tlače centrálnej. Na Slovensku je jediným regionálnym kráľom Korzár, všade inde, mimo Košického kraja, ovládajú trh Nové Časy, v konkurencii Pravdy a SME. Je príjemné to z tohto miesta prízvukovať - KE s Korzárom sú svetlou európskou výnimkou na inak totálne deformovanom slovenskom trhu printov.
Zo slabosti bulváru a regionálnych novín vyplýva tretia deformácia - dvestotisícový náklad slabého spoločenského týždenníka, ktorý na inzertnom trhu doslova ničí denníkovú konkurenciu. Neexistuje štát v Európe, kde by týždenník tohto typu, s polovicou obsahu opísanou zo zahraničnej tlače, porážal najväčšie denníky. (Aj) dôsledkom toho je podfinancovanie redakcií, násobené obavou vydavateľov púšťať sa do investícií. To je kliatba a základná črta slovenského trhu printov, ktorý má ďalekosiahle konzekvencie. Drvivá väčšina novinárov centrálnych médií nie je "strážnym psom demokracie", ale nájomnou silou, ktorej ťažiskovou motiváciou je udržať si relatívne slušne platené zamestnanie. Úroveň tzv. mienkotvornej tlače je - azda na jednu výnimku - hlboko podpriemerná. Treba to pre "vyváženosť" asi povedať, už len preto, lebo milovanou novinárskou témou napríklad je, že akí nedokonalí a podkupní sú slovenskí politici.
Mediálnou udalosťou i sklamaním roka bol štart novej súkromnej televízie, ktorá je spektakulárnym manažérskym zlyhaním. Obmedzené zdroje na výrobu sa dajú pochopiť, nie však totálne nekompetentné obsadenie tých zopár relácií vlastnej výroby. Mesačné straty idú do desiatok miliónov (údajne až tridsať), hovorí sa o fúzii s TA 3, ktorá je ďalším omylom. Na Slovensku neexistuje trh ani na podstatne kvalitnejšiu spravodajskú televíziu - otázka je, kedy to nových majiteľov v jednom i druhom prípade prestane baviť.
Absolútna dominancia Markízy je v týchto reáliách pochopiteľná. Neškodí jej ani do očí bijúce a v štandardnejších pomeroch asi zničujúce podfajčievanie jednej politickej strane. Zhubnosť tejto väzby sa však preháňa, dostatočnou neutralizáciou je chuť všetkých ostatných médií na toto prepojenie (dnes už však iba neformálne - Rusko podiely predal) poukazovať. Aj po r. 2002 takto Slovensko čaká na druhú kvalitnú televíziu, ktorá by spustila skutočný konkurenčný boj o diváka.
Takou nie je, samozrejme, ani verejnoprávna STV. Čo je dôležitejšie vedieť a pochopiť - ani nikdy nebude. Momentálne práve beží procedúra voľby nového riaditeľa, to je však zástupná téma - história sa môže len reprízovať. Potrebujeme ešte niekoľko rokov - politici i verejnosť - aby sme nazreli, že verejnoprávnosť je z podstaty nefunkčný systém. Západné vzory nie sú prenosné, tam sú zdroje na dotovanie VP TV omnoho tučnejšie a iba preto nie je problém taký vypuklý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
