veľkosť súčiastok.
Až 1 000 °C
Hlavným dôvodom vývoja nových materiálov pre čipy je vylepšenie doterajších parametrov kremíkových čipov. S projektom a jeho prínosmi oboznámil širšiu verejnosť hlavný výskumník Hideyo Okushi z japonského National Institute of Advanced Industrial Science and Technology. Podľa Okushiho budú môcť diamantové čipy pracovať až do teplôt 1000 stupňov Celzia. To znamená, že čipy budú zvládať aj oveľa vyššie taktovacie frekvencie, nebude hroziť prehriatie alebo dokonca spálenie čipu ani v prostredí s extrémne vysokými teplotami (napr. motory). Ďalej dokáže jeden diamantový čip pracovať pod napätím až 200 V (kremíkový len okolo 20 V). To sa môže v konečnom dôsledku premietnuť do menšej veľkosti zariadení, ako sú invertory. Doteraz bolo totiž potrebné spájať niekoľko čipov dokopy. V rámci spomínaného projektu mieni vedecký tím združený okolo Okushiho použiť diamantový čip na výrobu ultrafialového lasera s vlnovou dĺžkou 235 nm. Pre porovnanie, nová generácia technológie digitálneho záznamu „Blu ray", využíva modrý laser s vlnovou dĺžkou až 405 nanometrov. Nový vývoj alternatívy ku kremíkovým čipom má odštartovať v apríli 2003, pričom počiatočný rozpočet projektu môže počítať s dotáciou 6 mil. dolárov. Čiastku poskytla organizácia New Energy and Industrial Technology Development Organization, súčasť japonského Ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu.
K projektu sa pravdepodobne v dohľadnom čase pripoja aj ďalšie firmy pôsobiace v oblasti vývoja diamantových čipov. Medzi partnermi sa spomína najmä Kobe Steel vyvíjajúca vhodný materiál pre čipy a Sumitomo Electric Industries. Druhá spoločnosť si dala za cieľ technicky zabezpečiť výrobu čipov.
Odvrátená strana Mesiaca
Napriek nesporne zaujímavým parametrom, ktoré diamant ponúka, nemá kremík ešte ani zďaleka doterajšiu pozíciu na výslní stratenú. Myslí si to aj Hideyo Okushi, podľa ktorého nemôžeme očakávať úplne nahradenie kremíka diamantom v najbližších 20 rokoch. Dôvody, a treba povedať závažné, sa ponúkajú hneď dva. Prvým je príliš vysoká cena diamantu v porovnaní s kremíkom. Na-
príklad výroba substrátu diamantu s plochou štyroch štvorcových milimetrov stojí tisícky jenov, kým kremík je „skoro zadarmo".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
