politiky. To môžeme spoľahlivo konštatovať už po jej "prvom polčase", keď ešte netušíme, čo za hanbu spôsobí hlava štátu v druhej polovici.

Správy, ktoré chodia z Pekingu a širokého okolia, rekriminujú bratské a súdružské vzťahy "na večné veky a nikdy inak" z čias, keď bola táto okrasa prvýkrát košickým primátorom. Čína je totiž komunistickou diktatúrou najhoršieho razenia, omnoho zločinnejšou a vnútorne neslobodnejšou, než bolo napr. Československo 80.-tych rokov.

Demokratickému prezidentovi Schusterovi to však napr. v utorok neprekážalo, aby vykúzlil horúcu družobnú atmosféru. Áno, on-hosť, nie hostitelia, tí boli pripravení na štandardné oficiózne rokovanie. Ale slovenský prezident až tak naliezol súdruhovi Tiang-Ce-minovi do riti, že si doviezol z domu kapelu, s ňou si nacvičil jeho obľúbenú čínsku ľudovku, ktorú si vedno zanôtili. Zločinec - teda čínsky prezident - pri speve údajne od dojatia až slzil. Potom si spolu ešte zaspievali - teraz sa podržte - O sole mio, a ešte zatancovali čardáš. Táto krčmová etuda zaskočila všetkých znalcov čínskych pomerov, ktorí konštatovali, že také čosi v rámci oficiálneho stretnutia ešte nevideli.

Je faktom, že do totalitnej Číny chodia aj iní a vychytenejší demokrati, ako Schuster. Rokujú s vypĺznutými komunistami, keďže "ríša Stredu" je miliardovým kolosom a minimálne regionálnou mocnosťou, ktorá sa nedá ignorovať. Zároveň, aby ukolísali domáce verejné mienky a ľudskoprávnych aktivistov, a tiež uľavili vlastnému svedomiu, štátnici vždy čosi zamrmlú o dôležitosti dodržiavania ľudských práv. A potom sa "obchoduje" a "negociuje" - taký je obradný kolorit všetkých pekingských návštev. Schuster však ignoroval ešte aj túto povinnú baletnú vložku - o ľudských právach ani nepípol. A to mu bolo málo - s tyranmi sa objímal a veselil. Toto je škandál, škoda že ústava nemyslela v takýchto prípadoch (resp. vôbec žiadnych) na proces odvolávania - "impeachment".

Ak by to totiž nestačilo, Schuster sa navyše aj nepríčetne vyjadroval. Jeho slová, že "protiváhou ľudských práv je silná ekonomika", popierajú základné ústavné princípy, na ktorých stojí štát, ktorého je prezidentom. Toto naozaj nepovedal na návšteve v Pekingu nikto, takto sa môže vyjadriť iba telom i dušou nenapraviteľný komunista. Nečudo, že hostitelia, ktorí si odvykli od pochlebovania demokratických štátnikov, boli zo Schustera nadšení. Možno si ešte aj prečítajú Ultimátum, ktoré na hanbu sveta nechal vydať v desaťtisícovom náklade v čínštine.

Pokiaľ sa niekto nazdáva, že Schuster sa len obetoval, lebo prefajčenie čínskych komunistov urobí dobrý biznis, je na ťažkom omyle. Súhrnný obchodný obrat s ČĽR tvorí asi jednu ŠTYRISTOTINU celkového zahraničného obchodu SR, pričom náš vývoz je asi jednou SEDEMSTOTINOU celkového exportu. Reči o "rozvíjaní hospodárskych stykov" a pod. sú jednoducho fabuláciou - Čína je pre SR dlhodobo zanedbateľný partner.

Preto je nesprávne aj to slovensko-čínske vyhlásenie, ktoré Schuster podpísal ako náhradu za nedávne zrušenie starej medzištátnej zmluvy. Formulácia, že obe strany "rešpektujú cestu vývoja, ktorú si ZVOLILI OBČANIA každej z nich s ohľadom na vnútroštátne podmienky", je kamuflatívna a nemravná. Jednoducho preto, lebo občania Číny si nič a nikoho nevolia, lebo sú neslobodní. A tým, že ich "voľbu" rešpektujeme, uznávame len čínske totalitné zriadenie. Ďalej sme v deklarácii uznali aj to, že existuje iba "jedna Čína", čím sme fakticky uznali aj územný nárok Číny na demokratický a slobodný Taiwan. Isteže, podobne sa správajú i puncovanejšie demokracie - akurát, že my by sme takto podfajčievať zločincom a vrahom, vzhľadom na minimálny obchodný obrat, vôbec nemuseli. Ale to by už bol nadštandard, o ktorom môžeme iba snívať...

Nadštandardná je, bohužiaľ, iba frekvencia slovenských stykov s touto najväčšou diktatúrou sveta. Schusterova delegácia bola už siedma na najvyššej úrovni (prezident, vláda, parlament), ktorá sa do Číny pozrela. Neexistuje ešte jedna ani demokratická krajina, do ktorej by smerovalo za desať rokov toľko najvyšších štátnych návštev zo SR. Aj toto je svojím spôsobom škandál, nemajúci rozumné vysvetlenie. Azda iba jedno - lacnejšie je premávať na útraty daňových poplatníkov, ako za vlastné. S tým súvisí aj ďalšia blamáž čínskeho turné - nadrozmerný náklad podnikateľov na palube špeciálu. Súvisí práve preto, lebo podľa zverejnených informácií leteli grátis, ako dvorný doprovod prezidenta. Otázka, ktorú si musí položiť každý poplatník a občan tohto štátu, znie, že aký servis poskytnú na oplátku oni prezidentovi. Cudzím slovom sa môže nazývať aj klientelizmus.