možnosťami i vedomosťami ľudí. Mysleli sme si ešte pred niekoľkými mesiacmi, že táto kedysi rozšírená pohlavná choroba je už naozaj minulosťou.
To, aké dôsledky mali pre svet pohlavné choroby, sa dozvedáme dnes už len z histórie. Prenášali sa neliečené nechráneným pohlavným stykom a pre mnohých priniesli strašné prekvapenia, keď ich objavili na vlastnej telesnej schránke.
Koľko takýchto prekvapení priniesla aj do našich končín iba francúzska napoleonská armáda. Vo veľkých európskych mestách ako Kodaň, Paríž, Hamburg, Berlín boli v 19. storočí pohlavné choroby pohromou. Rozširovali sa rady chorých ale aj nevyliečiteľných prípadov. Práve toto obdobie zohralo významnú úlohu vo vedeckom bádaní a v sexuálnej medicíne.
Ordinácie boli preplnené a v nemocniciach mohli hospitalizovať iba mimoriadne ťažké prípady. Podľa úradného tzv. sčítania osôb, nakazených pohlavnými chorobami v Dánsku, zaznamenali v desaťročí od r. 1875 do r. 1885 len v Kodani každý rok 416 ochorení na syfilis na 100 tisíc obyvateľov a okrem toho 500 prípadov mäkkého vredu, ktorý bol pravdepodobne tiež syfilisom v počiatočnom štádiu. V Berlíne podľa celopruského sčítania pohlavne chorých bolo v r. 1900 v lekárskom ošetrení 10 tisíc chorých na kvapavku a vyše 6 tisíc na syfilis. V tom čase malo Prusko jedného z najlepších znalcov v Európe na túto problematiku Alberta Blaschka, ktorý vo svojej knižke uvádza, že úradne podchytené čísla boli veľmi nízke. Iba v Berlíne a v Hamburgu sa nakazilo syfilisom 37 percent mužov od 15 do 20 rokov a priemerne každý muž viac ako raz kvapavkou. V malých mestách a na vidieku boli tiež chorí, i keď neregistrovaní a v podstatne menšom počte. Lenže aj tí sa ostýchali ísť k lekárovi. Počet nevyliečených či napospas ponechaných prípadov bol veľmi vysoký, čo sa neskoršie prejavilo na ťažkých ochoreniach. Vtedy vznikol pre jedno ochorenie z neskorej formy syfilisu laický názov "suchotiny miechy". Chorí stratili kontrolu nad motorickými nervami a všetci, ktorí ňou trpeli, skončili v zariadeniach pre mrzákov a v tzv. chorobincoch, alebo ako ich nazývali v "hrobke z matracov". Tak, žiaľ, skončil aj Heinrich Heine a mnoho významných osobností. Okrem toho bola ďalším strašným dôsledkom progresívna paralýza, ľudovo nazývaná mäknutím mozgu. Boli ňou postihnutí koncom minulého storočia Guy de Maupassant, Friedrich Nietzsche, ale aj neskoršie Donizetti. Okrem syfilisu boli najmä pre ženy ťažké dôsledky kvapavky, jednak v rôznych vnútorných ochoreniach a v neplodnosti. Kvapavku označil americký lekár nemeckého pôvodu Emil Noeggarth za najčastejšiu príčinu neplodných manželstiev vinou mužov, ktorí ňou nakazil manželku počas svadobnej noci. Označil ju za "chorobu medových týždňov".
Venerické choroby považovali mnohé krajiny za svoju hanbu a preto o nich nehovorili. Úradníci ministerstiev zdravotníctva nútili prostitútky k pravidelným kontrolám a zatvárali nevestince. Hoci v Berlíne úradne nefungoval ani jeden verejný dom od polovice 19. storočia, mesto bolo zamorené týmito chorobami rovnako ako Paríž, Marseilles alebo Hamburg.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
