pre spoločenské kontakty i jej prvou témou.

Pozdrav je oddávna prejavom najzákladnejšej ľudskej slušnosti a platí preň niekoľko dôležitých zásad. V spoločnosti je pozdrav samozrejmosťou a pozdraviť sa - slovami či aspoň gestom, sluší i ľuďom, ktorých nepoznáme.

Na najčastejšiu otázku kto má koho pozdraviť ako prvý, je jednoduchá odpoveď: prvý vždy zdraví ten, kto je zdvorilejší. Na každý pozdrav sa patrí odpovedať. Inak je vžitou tradíciou zdravenie podľa zásady prednosti: podľa nej, muž zdraví ženu, mladší staršieho, podriadený nadriadeného. Zdravíme aj ľudí, ktorých stretávame napríklad na opustených miestach, na turistickom a vodáckom výlete alebo vidiečanov, zachovávajúcich peknú zásadu, každého pozdraviť. Ako prví - a to platí aj pre ženy, zdravíme vždy pri vstupe do uzatvoreného priestoru,

akým je napr. kancelária, obchod, kupé vo vlaku, čakáreň a podobne, prví zdravíme i pri odchode.

Pozdrav je prejavom úcty človeka k človeku a keďže si ním píšeme vizitku, dbáme na kultivovanosť. Nikdy neurobíme chybu, ak za pozdrav zvolíme, podľa toho, v akej časti dňa je aktuálny, slová dobrý deň, dobrý večer, páni často zdravia dámy pri vhodnej príležitosti

ruky bozkávam. Prípustné, najmä medzi mladšími, je zdraviť neformálnejšie slovami servus, ahoj, čau, pá, pri rozlúčke je najfrekventovanejším pozdravom dovidenia, na vidieku, či medzi staršími s Bohom. Vidiečania a iní ľudia, ktorých zastihneme pri robote ocenia aj úctivé slová pán Boh pomáhaj, na ktorý odpovedajú: pán Boh uslyš. Adresát by mal našim pozdravným slovám rozumieť, preto si ich nehundreme nezrozumiteľne popod nos. K slovám vždy pridajme mierny úklon hlavy, úsmev a dívajme sa pozdravovanému do očí. Páni, ktorí majú na hlave klobúk, urobia správne, ak si ho mierne nadvihnú, čo sa nevyžaduje pri čiapkach športového typu. Nie je vhodné zdraviť s cigaretou v ústach či s rukou vo vrecku. Ak zdravíme na väčšiu vzdialenosť, pozdrav nevykrikujeme - volíme vhodné gesto, zakývanie rukou. V uzatvorenejšej spoločnosti platí pravidlo pozdraviť pri príchode najprv hostiteľov, potom prítomné dámy a napokon mužov. Na spoločenských podujatiach so širšou účasťou (recepcie, bankety), sa po pozdrave s hostiteľmi zvítame i s ostatnými a to postupne ako ich stretávame. Pri pozdrave sediacich ľudí podaním ruky platí, že muži vstanú takmer vždy (s výnimkou seniorov),ženy vstať nemusia, s výnimkou, ak sediacu dámu zdraví seniorka či mimoriadne významná osobnosť.

Na Slovensku je pri dôvernejšom pozdrave dáme vžitým bozkávanie ruky. Je prejavom úcty a ide, samozrejme, skôr o symbolický bozk.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.