tento krutý vladár zapísal hlavne tým, že začal s výstavbou Veľkého múru, ktorý mal Čínu chrániť pred nájazdami kočovných kmeňov zo severu. Cisár nahnal na práce pri jeho budovaní mnoho roľníkov, otrokov a väzňov, predpokladá sa, že šesť miliónov nešťastníkov sa domov už nikdy nevrátilo.
Okrem Veľkého múru, ktorý je po stáročia považovaný za symbol Číny, sa Š-chuang-timu pripisuje výstavba ďalšieho pozoruhodného diela. Dozvedáme sa o ňom zo zápiskov historika S´ Ma-čchiena, ktorý to spomenul sto rokov po cisárovej smrti (rok 210 p.n.l.). Tento muž vo svojej kronike píše, že telo prvého čínskeho cisára je pochované v obrovskej hrobke, ktorú dňom i nocou stavalo 700 000 ľudí. Dnu sa podľa S´ Ma-čchiena nachádza zmenšený model Číny, vrátene hlavného mesta Si-anu, dvoch najväčších riek Jang-c-´tiang a Chuang-che, v ktorých korytách tečie namiesto vody ortuť. V lesoch z nefritu sú vymodelované zvieratá a vtáky zo striebra a zlata...
Ak môžeme veriť historikovi, cisár dal svoju hrobku vybaviť rozličnými nástrahami pre prípadných vykrádačov. Najčastejšie sa spomínajú prepadliská, či kuše vystreľujúce otrávené šípy. Celý komplex je navyše zaliaty plášťom z medi, ktorý ho mal chrániť pred možným zaplavením. Stojí za zmienku, že vnútri hrobky sa vraj nachádzajú pozostatky všetkých cisárových mileniek, sluhov ale i architektov, ktorých tu dal Š-chuang-ti zamurovať, aby nemohli nikomu prezradiť presnú polohu miesta jeho posledného odpočinku.
Až do roku 1974 nebrali historici slová starého čínskeho kronikára príliš vážne. V marci toho roku však skupinka sedliakov neďaleko mesta Si-an pri kopaní studne natrafila na niečo, čo im doslova vyrazilo dych. Zrazu sa pred nimi odkryl obrovský priestor, z ktorého na nich "hľadeli" tisíce hlinených bojovníkov. Išlo o presnú kópiu mocnej armády Š-chuang-tiho pozostávajúcej z viac ako 7 000 vojakov, vrátane lukostrelcov, jazdcov na koňoch a veliteľov jednotlivých oddielov, zoradených v bojových formáciách pripravených zaútočiť na nepriateľa.
Všetky figuríny sú jedinečné, ani jedna sa v celom komplexe nevyskytuje dvakrát. Vysoké sú 160 až 170 centimetrov, telo, ruky a hlavu majú duté, na rozdiel od plných nôh. Hlavu a ruky vypaľovali remeselníci oddelene v miestnych peciach a potom ich pripevnili k telu úzkymi pásikmi hliny. Všetky detaily dorobili s použitím najjemnejšej hliny a následne ich zafarbili. Najčastejšou farebnou kombináciou boli tmavomodré nohavice, čierne topánky, zelená blúza so zlatými gombíkmi a purpurovými šnúrkami. Žiaľ, z väčšiny figurín už farba poodpadávala.
V popredí stojí 200 bojovníkov s kušami a lukmi, pripravených vystreliť šíp na imaginárneho nepriateľa. Pretože museli byť veľmi pohybliví, nechránilo ich ťažké brnenie, mali na sebe len bavlnený odev. Za nimi stoja vozy ťahané štvorzáprahmi, ktoré používali hlavne velitelia. Okrem iného sa na nich nachádzajú i bubny a zvonce, tie počas boja slúžili na odovzdávanie rozkazov. Za veliteľskými vozmi sú stovky pešiakov v rozličných pózach, niektorí kľačia, akoby sa bránili pred protivníkom, iní sú naopak zachytení v útočiacej póze.
Cisárova hlinená armáda bola pôvodne vyzbrojená mečmi, kopijami, lukmi, kušami tulcami so šípmi, no dodnes sa z tohto arzenálu zachovalo iba zopár úlomkov čepelí. Zbrane si dávno odniesli vykrádači, ktorí tu vnikli len niekoľko rokov po smrti Š-chuang-tiho, keď v krajine zúrilo obrovské povstanie.
Zatiaľ sa čínskym archeológom podarilo odkryť niekoľko miestností s mlčanlivými bojovníkmi. V prvej, najväčšej, stojí na stráži okolo 6 000 pešiakov a lukostrelcov. V druhej, podstatne menšej, prevládajú jazdci na koňoch, ale je tu opäť i niekoľko lukostrelcov a bojových vozov. Tretia miestnosť je považovaná za sídlo veliteľského štábu, keďže sa v nej našlo len šesťdesiatosem figurín.
Celá plocha tohto obrovského komplexu je stále podrobne skúmaná odborníkmi. Hoci sa ešte sem-tam naďabí na nejaký nový artefakt, samotná hrobka krutého čínskeho cisára im stále uniká. Teda, ak vôbec existuje. Historik S´ Ma-čchien ju síce podrobne opisuje, no o terakotovej armáde ktorá ju stráži, nenapísal ani slovo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
